Spisovateľ a kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák, sociologička a kandidátka na prezidentku Iveta Radičová, dokumentarista Marek Šulík či spisovateľka a feministka Jana Juráňová.
Všetci menovaní a mnohí ďalší sú signatármi zaujímavej a inšpiratívnej výzvy, v ktorej žiadajú zastaviť detské žobranie pred vianočnými sviatkami.
Adventný čas v nás prebúdza túžbu obdarovávať. Tých, ktorí sú nám blízki, tých, na ktorých sme počas roku nemali príliš čas, ale i tých, ktorých vôbec nepoznáme. Dávame s chuťou a radosťou. S úmyslom potešiť a pomôcť. V dobroprajnej eufórii sa však niekedy nestihneme zamyslieť nad tým, či je účel a spôsob ten pravý.
I v tomto roku sme svedkami mnohých necitlivých kampaní, ktoré v nás majú vyvolať predstavy detských domovov dickensovských čias, kde deti trpia nedostatkom. A my, veriac v rozžiarené detské očká, otvoríme peňaženku, kúpime darček, pošleme esemesku so sumou.
No naozaj sú drahé hračky a značkové oblečenie tým, čo opustené deti potrebujú?
Chceme, aby si čo najviac ľudí s otvoreným srdcom uvedomilo, že je dôležité, aby deti z detských domovov boli vynechané z vianočného žobrania. Aby sa na nich nepriživovali marketingoví žraloci, aby neboli sácané pred kamery ako živé exponáty a nástroje nášho milosrdenstva.
Dávame im škodlivý signál o tom, že pre spoločnosť nie sú plnohodnotné, učíme ich žobrať.
Neveríme, že by ktokoľvek z nás postavil vlastné deti do stánku s adresou kde bývajú a nechal ich, aby žiadali okoloidúcich o príspevok. Báli by sme sa, že sa im skriví chrbát. Báli by sme sa, že urazíme a pošliapeme ich hrdosť. Nie je dôvod, správať sa k deťom z detského domova inak ako k vlastným deťom. Deti z detského domova nepotrebujú odpustky. Potrebujú, aby sme ich pustili medzi seba ako rovnocenných partnerov. Potrebujú našu pomoc. Podporu. Trpezlivosť. Nie „peniaze zadarmo“.
Ak im ich dáme, naučíme ich, že za smutné príbehy dostanú zaplatené lepšie, než za prácu.
Viac, ako čokoľvek, čo sa dá kúpiť, potrebujú tieto deti skutočný domov.
Nie všetci máme možnosti a kapacity na to, aby sme im ponúkli miesto pri svojom stole. No môžeme pomáhať tým, ktorí to miesto majú, alebo tým ktorí pomáhajú, aby bolo stále viac detí, ktoré vedia čo znamená rodina, spolupatričnosť a láska.
Ak chceme skutočne pomôcť, zamyslime sa nad svojimi možnosťami a nad účinkom svojho konania.
Môžeme nazvať pomocou to, čo prichádza len raz za rok, len vo svetlách reflektorov, len pred objektívom kamier, a pod krídlami sponzorov? Nestaňme sa súkolím tejto mašinérie! Pomôžme napĺňať skutočné potreby detí.
Pridajte sa k našej výzve! Zastavme vianočné žobranie!
Natália Blahová, sociálna poradkyňa, Marek Roháček, sociálny poradca, Vladislav Matej, výkonný riaditeľ nadácie, Juraj Kušnierik, publicista, Iveta Radičová, sociologička, Helena Woleková, sociologička, Alena Pániková, výkonná riaditeľka nadácie, Jana Juráňová, spisovateľka, Katarína Kuchťáková, sociálna poradkyňa, Daniel Pastirčák, kazateľ, Marek Šulík, dokumentarista, Mário Homolka, dokumentarista, Ida Źelinská, menežérka, Lenka Hujdičová, občianska aktivistka
Svoj podpis pod výzvu môžete pripojiť na občiaskoaktivistickom portáli Changenet.sk
Ilustračné foto: Inforoznava.sk / Peter Kerekeš
