Čo ostalo zo starých čias

Výtvarné tradície Rožňavy v porovnaní s jej veľkosťou a počtom jej obyvateľov sú bohaté. Malebnosť starobylého mestečka obklopeného atraktívnym prírodným prostredím, ale aj solventnosť bohatej vrstvy mešťanov a cirkevnej hierarchie – objednávatel’ov umeleckých diel – boli stálou a lákavou inšpiráciou umelcov. K mestu sa viaže pobyt alebo pôsobenie viacerých významných maliarov, grafikov, sochárov, kamenárov, rezbárov a zlatníkov. Paradoxom je, že meno pravdepodobne najvýznamnejšieho z nich nepoznáme. Poznáme len jedno jeho dielo a iniciály LA, ktoré vraj ani nie sú pravé. Toto jediné zachované dielo neznámeho majstra je však výnimočné a originálne aj v kontexte stredoeurópskej neskorogotickej tabul’ovej maľby. Je ním tabuľový obraz Svätá Anna Samotretia (Metercia) z roku 1513, ktorý sa nachádza v tunajšom katedrálnom chráme Nanebovzatia Panny Márie.

V popredí obrazu, maľovaného vaječnou temperou na drevenú dosku, sedia na nízkej drevenej ohrade dve ženy. Staršia vľavo, s vráskavou ustarostenou tvárou, sčasti zatienenou bielou rúškou, je svätá Anna. Po jej boku sedí jej dcéra Mária, krásna a svieža mladá žena s oválnou jemnou tvárou obrúbenou dlhými zvlnenými vlasmi, ktoré venčí sotva badateľná korunka. Mária drží na lone hravé polonahé dieťa – Ježiška naťahujúceho rúčky k starej matke. Je teplý deň skorého leta s nízkou zamračenou oblohou nad kopcovitou krajinou, ktorou preteká rieka, teraz vyliata z brehov. Dve ženy s dieťaťom na rukách si vyšli na prechádzku, ale dieťa je ťažké, tak si sadli pod vysoký, práve olistený buk, trochu si oddýchnuť. Okolo nich pulzuje zvyčajný pracovný deň: baníci fárajú do bane a vyvážajú na vozíkoch rudu, merači vymeriavajú, hutníci pri vysokej peci práve odpichujú, furmani vozia rudu i drevené uhlie, šoltýs na koni kontroluje prácu a po rieke plávajú lode s tovarom. Rumpál v ťažnej veži poháňaný koňmi vŕzga, kladivá klepú, banské vozíky hrkocú, zapálená vysoká pec hučí – to všetko sväté ženy na prechádzke s božím dieťaťom musí vyrušovať. Naporúdzi sú však veční sprievodcovia svätých – anjeli, ktorí sa usalašili v korune vysokého buku so svojimi hudobnými nástrojmi, a nebeskou hudbou sa snažia prehlušiť nepríjemné zvuky sprevádzajúce ťažkú banícku prácu. Asi sa im to darí, lebo Boh Otec z otvoreného neba sa na nich vl’údne usmieva požehnávajúc krajinu naplnenú ľudskou prácou, nad ktorú zosiela Ducha svätého v podobe bielej holubice. ¬

Baníci potrebovali takéto požehnanie. V útrobách zeme ich čakala nielen ruda so vzácnymi kovmi, ale aj rôzne nebezpečenstvá, za odvrátenie ktorých sa denne modlili k svojim svätým patrónom. Z toho dôvodu vznikol aj náš obraz, ktorý bol určite oltárnym obrazom kostola v období, kedy v Rožňave vzrástol počet nemeckého obyvateľstva.

Nevedno, odkiaľ autor obrazu pochádzal, nevieme, či bol Rožňavčan, Nemec alebo Talian. Isté však je, že v meste a na okolí musel stráviť mnoho času, aby sa dokonale oboznámil s prácou tunajších baníkov a hutníkov, ktorú s najväčšou presnosťou stvárnil v zadnom pláne svojho obrazu. Zanechal nám takto svedectvo nesmiernej dokumentárnej hodnoty o živote a práci stredovekých obyvateľov Rožňavy, ktorých predkovia – baníci zo saského Annabergu priniesli do mesta kult svätej Anny ako svojej patrónky. Je možné, že z tohto prostredia pochádzal aj majster rožňavskej Metercie, ktorý po splnení objednávky odcestoval do vlasti alebo odišiel pracovať do Košíc, kde v tom čase dokončievali stavbu gotického chrámu Svätej Alžbety. Po rozsiahlej barokizácii rožňavskej katedrály sa obraz dostal mimo hlavného oltára. V roku 1990 bol reštaurovaný a umiestnený na severnú stenu presbytéria.

Pri severnej svätyne katedrály stojí neskorogotické vežičkové pastofórium – práca neznámeho majstra kamenára datovaná rokom 1507. Z nápisu na pastofóriu sa dozvedáme, že ho dal vyhotoviť Peter z Kolína, neznámy mecén, možno vysoký cirkevný hodnostár.

Medzi mnohými pokladmi rožňavskej katedrály sa nachádza aj pamiatka na ďalšieho slávneho umelca, rožňavského rodáka, zlatníka a váženého levočského mešťana Johannesa Szilassyho – relikviár s ostatkami svätého Jána Nepomuckého, patróna rožňavskej diecézy. Zlátený relikviár v tvare malej lúčovitej monštrancie má charakteristickú výzdobu v rokokovom slohu doplnenú brúsenými drahými kameňmi a neodmysliteľnými emailovými kvietkami. Szilassy bol majstrom emailovej techniky. Považovaný je za najvýznamnejšieho predstaviteľa neskorobarokového a rokokového zlatníckeho umenia v bývalom Uhorsku. Jeho diela – kalichy, monštrancie, relikviáre a iný reprezentačný cirkevný riad sa nachádzajú v mnohých významných kostoloch, katedrálach a múzeách Slovenska a Maďarska. Okrem levočského majstra Pavla je druhým umelcom, ktorého celé dielo bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku Slovenska.

V rožňavskej katedrále ešte zostaneme, aby sme si pripomenuli tvorbu ďalšieho významného rožňavského majstra Jozefa Godeho, rodáka z Bratislavy, kde jeho otec Ľudovít Gode mal chýrnu sochársku dielňu. Jozef Gode ovplyvnený tvorbou otca a Jakuba Schletterera, u ktorého sa učil vo Viedni, prevzal najprv otcovu dielňu v Bratislave, ale už v 70. rokoch 18. storočia ho nachádzame v Rožňave, kde zakladá vlastnú dielňu, v ktorej zhotovuje oltáre, kazateľnice, krstiteľnice, organové skrine a iné súčasti chrámového mobiliáru. Prvou veľkou objednávkou Godeovskej dielne v Rožňave bol nový oltár (1799) tunajšieho farského kostola, ktorý po založení rožňavského biskupstva (1775) sa stáva katedrálnym kostolom. Monumentálna stĺpová architektúra z umelého mramoru a štuky má ešte barokovú výstavbu, v ktorej dominujú dve sochy apoštolov Petra a Pavla v nadživotnej veľkosti a kompozícia Svätej Trojice v nadstavci. Pôvodný oltárny obraz sa nezachoval; v 60. rokoch 19. stor. bol nahradený terajšou kompozíciou Nanebovzatia Panny Márie, kópiou Tizianovej Assumpty.

Pre rožňavských františkánov vyhotovil Jozef Gode baldachýnový oltár s anjelmi, do ktorého umiestnili starší barokový obraz Zázračnej Panny Márie. Pre práve dokončený nový evanjelický kostol stavia v roku 1788 monumentálny stÍpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami už v duchu nastupujúceho klasicizmu. Na oltári dominujú plastiky Vzkrieseného Krista a anjelov a dva zlátené štukové reliéfy: Posledná večera a Zmŕtvychvstanie Krista, ktoré sú dielom Františka Godeho, o ktorom s určitosťou nevieme, či to bol syn alebo brat Jozefa. Na vrchole baldachýnu drevenej kazateľnice kostola je zmenšená replika sochy apoštola Pavla z oltára biskupskej katedrály. Jozef Gode bol výraznou postavou neskorobarokovo-klasicistického sochárstva a posledným predstaviteľom donnerovsky orientovaného sochárskeho a reliéfneho umenia na Slovensku, ktoré tu anachronicky predlžoval. V Rožňave žil do konca svojho života, žiaľ, miesto jeho posledného odpočinku na rožňavskom cintoríne sa nezachovalo.

V 1. polovici 19. storočia žil krátku dobu v Rožňave významný krajinár európskeho významu, Levočan Karol Marko st., zakladateľ maliarskej dynastie Markovcov. Pre rožňavské biskupstvo nakreslil veľkú mapu biskupských lesov s výtvarne vypracovanou legendou a vytvoril tiež rozmernú olejomaľbu pohľad na Rožňavu, ktorá bola kedysi v mestskom múzeu, v priebehu vojnových rokov sa však stratila.

V rokoch 1862 – 1942 žil a pracoval v Rožňave maliar Július Ádám, zať viedenského maliara interiérov Willibalda Wolframma, ktorého pozvali Andrássyovci, aby im vymaľoval práve dokončenú prestavbu betliarskeho kaštieľa. Ádám po smrti svokra prevzal jeho dielňu a počas svojho dlhého života sa stal jedným z najvyhľadávanejších maliarov kostolných interiérov nielen u nás, ale aj mimo územia Slovenska (pracoval aj v Ríme, kde bol dokonca vyznamenaný vatikánskym rádom). Maliarske dielo Júliusa Ádáma sa zachovalo na stenách mnohých gemerských kostolov; nádhernú ukážku jeho tvorby nájdeme v Rožňave v kaplnke Božieho hrobu v kostole Sv. Anny na námestí.

Tradíciu modernej výtvarnej tvorby založil v Rožňave nedávno zosnulý maliar Ján Kuchta, ktorý sa z amatéra, vďaka svojej nesmiernej usilovnosti, vypracoval na jedného z popredných abstraktných umelcov Slovenska. Jeho tvorba je už dnes súčasťou „zlatého fondu“ výtvarných pamiatok Rožňavy.

Edita Kušnierová

Predchádzajúce časti seriálu Rožňava včera a dnes si môžete pozrieť kliknutím sem

Obrazová príloha

1. Obraz Metercie v rožňavskej katedrále (archív BM Rožňava)

2. Pastofórium v rožňavskej katedrále, kresba V. Myskovszkého

3. Ukážka z tvorby Jána Szilassyho

4. Staršia fotografia časti rožňavského námestia s biskupským palácom a morovým stĺpom

5. Maľby Júliusa Ádáma v kaplnke Božieho hrobu v kostole Sv. Anny.

BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Čo ostalo zo starých čias"

Zanechať komentár