Rožňavské mestské parky

Pamätníci písali alebo hovorili o Rožňave, ako o príjemnom mestečku v zeleni parkov.
Dnes, ak si chceme užiť príjemnú prechádzku po parku, musíme skočiť do 5 km vzdialeného Betliara. Nebolo to vždy tak. V Rožňave bolo, ak to dobre rátam, okolo 7 – 8 parkov.
Okrem mestského parku s prechádzkovou alejou (Nagysétatér) a nádherného parku rožňavských železitých kúpeľov, tu boli ešte veľké záhrady, upravené na spôsob parkov: biskupská záhrada (Püspöki kert), záhrada Madarászovcov (Madarász kert), záhrada Szepesyovcov (Szepesy kert), záhrada Vitézovcov (Vitéz kert) a záhrada Póschovcov (Pós kert), z ktorej ako z jedinej sa dodnes zachovalo pekné torzo s jazierkom.
Zakladateľom parku na rožňavskom námestí a rožňavského mestského parku s prechádzkovou alejou nad „Flúdrom“ (náhonom rožňavskej vodnej elektrárne) s priľahlou plavárňou s bazénom a drevenými pavilónmi v parkovej úprave, bol tunajší lekár Antal Kiss (1812 – 1883).

           
              Bol to moriadne činorodý človek, ktorý sa výrazne zapísal do kultúrnych dejín mesta. Okrem svojho povolania lekára založil a viedol rožňavský spevokol. Bol tiež jedným zo zakladateľov prvej rožňavskej meteorologickej stanice (1855), ktorú sám viedol. Často publikoval v odborných lekárskych časopisoch, o.i. tam uverejnil aj medicínsky rozbor vody v rožňavských kúpeľoch. Napísal aj životopisné diela o významných rožňavských lekároch Marikovszkom a Kósovi.

Veľkoplošné asanácie a nová výstavba sídlisk v 20. storočí značne ochudobnili mesto o zeleň, ktorá musela ustúpiť novým domom pre nových obyvateľov. Našťastie, v tesnej blízkosti Rožňavy je dostatok živej prírody a zelene, takže jeho obyvatelia netrpia príliš nedostatkom kyslíka.
Z historických mestských parkov najviac utrpel kúpeľný park, ktorý je dokonale zdevastovaný. O ňom budeme písať v jednom z ďalších pokračovaní nášho seriálu. Ani súčasný mestský park nie je na tom o nič lepšie. Pri chôdzi po jeho neupravených chodníkoch musí mať človek dostatok fantázie, aby mal aspoň aký-taký zážitok z prechádzky. Aspoň že tie mohutné stromy vo veľkej aleji sa držia. Na jej konci však zažijeme prekvapenie: pekný a dôstojný liatinový obelisk ovenčený vavrínovým vencom, ktorý postavili vďační Rožňavčania Antalovi Kissovi, je znečistený nedôstojnými nápismi a čarbanicami sprejerov.

Je chvályhodné, že Mesto Rožňava pred niekoľkými rokmi dalo pomník odborne ošetriť a obnoviť; zdá sa, že to nestačí. Miesto, na ktorom pomník stojí, je málo frekventované, vhodné pre schádzanie sa rôznych „výtečníkov“. To už nie je to miesto, kde si Rožňavčania radi posedeli po návšteve starého mestského kúpaliska, ktoré rovnako zaniklo. Dnes je to už nedôstojný priestor pre pomník, ktorý by bolo nutné premiestniť na vhodnejšie miesto (napokon aj z iného dôvodu: čo ak sa raz stane obeťou zberačov šrotu?). Toto nové miesto by však bolo treba najprv vytvoriť revitalizáciou mestského parku a jeho novou rekonštrukciou.

Edita Kušnierová
(Pozn.: Údaje o A. Kissovi sú prevzaté z knihy Tököly, G.: Ki kicsoda Rozsnyón, Somorja –Šamorín 1999, str. 172.)
Všetky doterajšie časti seriálu si môžete pozrieť v rubrike Rožňava včera a dnes  

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Slovensko potrebuje parlament regiónov