Traja muži, jedna žena, niekoľko republík a priateľstvo vzdorujúce chodu dejín – tak možno v skratke popísať román P. Rankova „Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy)“.
Autor sa po troch knihách krátkych poviedok svojim čitateľom predstavil s románom mapujúcim obdobie tridsiatych rokov, ktoré boli pre slovenské dejiny mimoriadne pohnuté.
Príbeh sa začína 1. septembra 1938 v Leviciach, keď sa traja kamaráti – Čech Honzo, Maďar Peter a žid Gabriel – rozhodnú pretekať v plávaní o lásku ich vyvoleného dievčaťa, Slovenky Márie. Naivnú spravodlivosť súboja o srdce dievčaťa preruší vyššia moc, keď Levice pripadnú Maďarsku a Honzo tak musí mesto opustiť.
Priebeh vojny pošle hlavných hrdinov na rôzne miesta, avšak ich životné cesty sa počas ďalších rokov viac či menej prepletajú aj vďaka neutíchajúcej láske k jedinej žene. Plavecké preteky sú pre nich už len symbolickým momentom predstavujúcim uzol medzi nimi tromi, ktorý napriek vzťahom jednotlivých mužov s Máriou nikto z nich nepretrhol.
To všetko sa deje na pozadí dejinných zmien, ktorým sa chorľavý rojko Gabriel, presvedčený komunista Peter a odvážny a podnikavý Ján prispôsobovali každý po svojom. Zrejme aj v dôsledku absurdnosti obdobia medzi rokmi 1938 až 1968 prichádzajú postavy o ideály mladosti a súboj o Máriu sa končí až nečakane pragmaticky.
Kniha je – podobne ako Rankovove kratšie poviedky – výrazne príbehová. Niektorým čitateľom rázny spád deja určite vyhovuje, avšak práve historické zmeny a ich dopad na hlavné postavy poskytovali priestor pre aspoň čiastočné načrtnutie úvah o správnosti tej-ktorej dejinnej etapy. Výdatným zdrojom sebareflexie by mohla byť napríklad Petrova novinárska činnosť v prospech komunistov.
Takisto láska troch mužov k jednej žene mohla odhaliť čosi z vnútorného sveta zainteresovaných. Život nie je taký férový ako plavecké preteky, intrigy tria medzi sebou by deju mohli priniesť nový rozmer. Z určitého uhla pohľadu však v tom možno badať istú paralelu s obdobím, počas ktorého sa kniha odohráva – s rokmi nezáujmu o jednotlivca, ktorého úlohou nebolo udalosti hodnotiť, len prijímať a podriadiť sa.
Sympatické no trochu samoúčelné spestrenie deja ponúkajú krátke výstupy komunistických štátnikov v satirických epizódach. Čítať Rankovov výklad vzniku operácie Veterná smršť počas revolúcie v Maďarsku či príchod Horthyho do Levíc pobaví, no scéna, v ktorej Klement Gottwald ako vyučený stolár vyrába truhly pre odsúdených v politických procesoch, svojou alegorickosťou až zamrazí.
Rankov na svoj prvý román môže byť hrdý. Napísal knihu, ktorá zachytáva život bežných ľudí v období Slovenského štátu a následne komunistického Československa, pritom nebedáka nad tým, čo by sa mohlo stať, keby kormidlo dejín bolo nastavené na iný kurz. Dielko je zároveň spracované prístupne aj pre mladého čitateľa a tvárne pre iné umelecké formy, čoho dôkazom je aj divadelná adaptácia knihy na doskách SND. A je to práve možnosť sprostredkovania ideí humanizmu a ľudskosti v priesečníku rôznych kultúr a národností mladej generácii, ktorá nesporne patrí medzi hlavné klady diela.
Napokon, jediné zrnko rovnosti za dlhých tridsať rokov života štvorice predstavoval azda len spomínaný pretek v plávaní.
Michal Mitrík
———————-
Pavol Rankov: Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) / Vydavateľstvo: Kalligram / Rok vydania: 2010 / Počet strán: 328 / Väzba: tvrdá väzba
