Keď som pred nedávnom riešila, čo si pozrieť z archívu mojich naj filmov v nedeľné daždivé popoludnie, voľba padla na dvadsať rokov starý nemecky film Klopanie na nebeskú bránu. Priznám sa, že nemeckú produkciu veľmi nemusím, ale stará dobrá výnimka aj v tomto prípade potvrdila pravidlo.
Žiadne zvučné mená, len dvaja pomerne neznámi herci, no z režisérskej taktovky Thomasa Jahna sa zrodila veľmi slušná smutno-smiešna komédia o fľaši tequily a poslednom dobrodružstve na ceste do Večnosti.
Dejová línia filmu je založená na smrti, ktorá bezprostredne čaká na jeho hlavných protagonistov. Dvaja muži v jednej nemocničnej izbe nemajú na prvý pohľad nič spoločne až na to, že slušnému a utiahnutému Rudimu a frajerovi Martinovi diagnostikovali rakovinu.
Na nemocničnej posteli odovzdane čakajú, kým prídu zubatej na rad. Smútok a súmrak nehostinnej nemocničnej izby odrádza diváka od snahy dopozerať celý film, ale na dobré sa oplatí čakať.
Osud s evidentným zmyslom pre humor má pre dvojicu s rakovinou iný plán, než nezmyselné ležanie v posteli a čakateľom na smrť podstrčí fľašu tequily. Opitý Rudy sa od podobne indisponovaného Martina dozvie, že po smrti pôjdu určite do Neba a tam sa nehovorí o ničom inom ako o mori.
Lenže Rudi nikdy more nevidel, z čoho je jasné, že sa do diskusii nebude môcť zapojiť a aj Večnosť prežije osamelý niekde v kúte. Martin to ale nemieni dopustiť.
Povzbudení alkoholom, ukradnú z nemocničného parkoviska auto a rozhodnú sa podniknúť svoju poslednú cestu. Spolu s ranným vytriezvením prišlo aj Rudiho zdesenie z krádeže auta a nájdením zbrane v jeho prepážke.
Martin sa odmieta vrátiť do nemocnice a v posledných dňoch svojho života nemieni riešiť Dobro a Zlo. Vyrazia na cestu, natankujú s pištoľou v ruke a z pacientov sa v zlomku sekundy stávajú zločinci, po ktorých idú policajti.
Tí sú pre odhodlanú dvojicu tým najmenším problémom. Auto, ktoré ukradli, vezie vo svojom kufri kopu peňazí a jeho majiteľ, mafiánsky boss, ho chce späť. Až tvárou v tvár smrti si v pyžamách začnú užívať život a v luxusnom aute spoznávajú jeho čarovnú stranu.
Do príbehu vstupujú mafiáni Abdul a Hank a svojím správaním začnú namáhať divácke bránice. Za spomienku určite stojí fakt, že Abdul je mierne natvrdlý Arab s problematickou nemčinou, v našom prípade dabingovou češtinou, kde nie je núdza o brepty, ktoré Česi zvládli naozaj bravúrne.
Režisér však ani cez množstvo humorných scén nedáva divákovi šancu zabudnúť na ústrednú tému filmu – smrť. Pripomína ju napríklad záchvatmi, ktorými trpí Martin, alebo scénou, kde sa mafiánsky boss snaží pištoľou, namierenou na hlavu Rudiho, zistiť, kam zmizli jeho peniaze z auta, na čo mu on s pokojom Angličana odpovie, nech kľudne strelí, lebo on to má aj tak “za pár“.
Koniec filmu chytí za srdce aj menej citlivé povahy. Sediac na pláži už obaja vedia, že ich na Nebesiach debatami o mori nezaskočia. A vedia aj to, že ich osud doviedol do cieľa.
Nielen do toho na mape, ale pre Martina v túto chviľu existenčného.
Renáta MAZURKOVÁ
Foto: Csfd.cz
***************************
Staršie príspevky si môžete prečítať v rubrike Publicistika – Recenzie. Vlastné zážitky z kultúry, či umenia nám môžete posielať na email redakcia@inforoznava.sk
