Dokument o tom, ako moderný Barón Prášil necháva planétu Zem, aby sa z topiaceho bahna vytiahla sama za vlasy von. Home (Domov).
„Príroda je neúprosná a nemenná. Navyše je jej úplne jedno, či sú jej skryté dôvody a spôsoby konania človeku zrozumiteľné alebo nie.“
,skonštatoval svojho času Galileo Galilei.
Kto si zalistuje storočným kalendárom o pár stránok dopredu, nájde to isté tvrdenie prevrátené z nôh na hlavu (alebo z hlavy na nohy, záleží od perspektívy). Neúprosným je dnes rozkokošený Homo consumus – zatiaľ najnovší z vychytenej série Homo, a príroda je tá, ktorá si zúfalo bije hlavu o múr. Akokoľvek veľmi by mu chcela porozumieť…no nedá sa.
Človek konzumný je totiž od výroby tvor napospol kvantitatívny. Vzrušujú ho kladné čísla, množstvá, rasty, vzostupnosti (aj na mesiac sa najradšej pozerá keď „pribúda“). V manieri politických a spoločenských diskusií prijal za „normál“ fakt, že zlepšovanie životnej úrovne už z princípu nič iné (dôležitejšie) ako hospodársky rast – a teda – riadne tučný plat – a teda – vyšší komfort – a teda – väčšie pohodlie, neznamená. Stále viac míňa, stále viac vlastní, stále viac plytvá – keby len to, on to navyše robí ekologicky nerozumne. Konzumuje viac, aby mohol viac konzumovať. Heslo znie: rýchlo – veľa – pohodlne. Pachtíme sa ďalej. Nijaký bod nasýtenia neexistuje.
Keď je človek súčasťou problému – keď je takpovediac „v ňom“, je logické, že ho nemusí/nechce/nemôže vidieť. Asi aj preto sa francúzsky režisér, fotograf a reportér Yann Arthus-Bertrands, na komplikovaný vzťah (post-)moderného sapienta a prírody pozrel úplne zhora. Jeho spektakulárny dokument, nasnímaný kompletne z vtáčej perspektívy, nebezpečne atakuje tie najprotichodnejšie emócie: zábery z čistého austrálskeho koralového pobrežia sa miešajú s obrázkami nigérijských ropných veží, skromný pohľad na vodychtivé indické ženy pri studniach strieda luxusné obludárium hriešneho Dubaja.
Cyklom dychberúcich záberov z 54 krajín sveta skladá Bertrands pútavé environmentálne defilé: pri pohľade na kanadský ľadoborec v Arktíde cítiť obavu z takej sprofanovanej témy, akou je globálne otepľovanie, ropné pole v Kalifornii prezrádza neuveriteľnú nadprodukciu i vyčerpateľnosť nerastných surovín, nigérijské slumy pripomenú sociálne nerovnosti a teda teóriu závislosti/dependencie priemyselných a rozvojových krajín.
Úplne kontraproduktívne preto popri geniálnom obrazovom materiáli a vhodnom hudobnom podmaze pôsobí mravoučný sprievodný text, ktorý sa dynamicky tiahne celým dokumentom, aby – napriek nádeji dokladovanej na záver – vyvrcholil v téze „je príliš pozde na to, byť pesimistom“. Lebo keď odhliadneme od tradičných prekáračiek medzi ideologicky nadopovanými ľavičiarmi-preháňačmi a pravičiarmi-pochybovačmi, dosiahol ním Arthus-Bertrands len jedno: zahnal diváka do kúta, z ktorého existuje len jedna cesta von. Čo sa na prvý pohľad zdá byť výhodou, je v skutočnosti hendikepom. Takýmito ultimatívnymi požiadavkami na okamžitú zmenu zaužívaných návykov je totiž každý „slobodný“ človek daný do pozície, keď má na výber zdanlivo len jedno správne rozhodnutie. A to žiadny slobodný človek vonkoncom nemá rád – v tom momente totiž prestáva byť slobodný (aj v tom mále, v ktorom kvázislobodný je).
Výsledkom býva potom nielen automatické popieranie akokoľvek objektívnych faktov (keby len to), ale aj zvnútornenie si negatívneho pocitu, v tomto prípade k téme „životné prostredie“.
A to by bola pri týchto prírodou nádherne vymaľovaných, človekom fatálne poznačených a Bertrandsom bravúrne natočených obrázkoch naozaj škoda. Tie majú totiž samy o sebe potenciál pootvoriť dvere do duše Homo consumus-a a nechať v ňom pomaly ale isto tlieť silný pocit, že tu niečo nehrá.
Dotknúť sa zvnútra je oveľa lepšia stratégia ako ohúriť. Pretože „človeka sa nedá niečo nasilu naučiť, môžeme mu len pomôcť, aby to v sebe objavil sám.“
skonštatoval svojho času Galileo Galilei.
————————————
Keďže projekt HOME je neziskovým projektom a jeho cieľom je dosiahnúť čo najširšie a najpočetnejšie publikom, je voľne dostupný aj na internete. Pozrieť si ho – v angličtine, nemčine, francúzštine, španielčine, ruštine a arabštine – môžete kliknutím sem: HOME
