Rožňava bola vyspelým remeselníckym mestom už v stredoveku.
Veď banská ťažba a spracovanie rúd vyžadovali množstvo sprievodných výrobkov, a nie všetok tovar bolo množné dostať na trhoch. Remeselníci sa združovali do cechov. Okrem baníckeho cechu tu pracovali cechy kováčov, mečiarov, zámočníkov, stolárov, debnárov, mäsiarov, remenárov, tkáčov, krajčírov, čižmárov, ale aj klobučníkov, súkenníkov, kožušníkov, gombičkárov, hrnčiarov a i.
Od 18. storočia boli najpočetnejšími remeselníkmi garbiari a farbiari plátna, ktorých domy bývali postavené blízko seba a tvorili samostatné štvrte, resp. ulice. Štvrť farbiarov sa rozkladala na ľavom brehu potoka Drázus, v priestore dnešného supermarketu TESCO; donedávna ešte Krásnohorská ulica (obr. č. 1,2). Domy garbiarov boli zoskupené prevažne v miestach dnešného parkoviska a predajne BILLA, predtým Jovická ulica (obr. č. 7,8).
Farbiarske domy mávali veľké oblúkové brány a široké podjazdy (tzv. dufarty). V jednom z nich sa zachovala veľká kamenná kaďa tvaru válova so zvyškami modrej farby v zárezoch jej kamenných bokov.
Tesne pred zbúraním domu v 70. rokoch 20. storočia nás na túto zaujímavú technickú pamiatku upozornil vtedajší majiteľ domu, známy rožňavský učiteľ hry na klavír pán Szatmáry, ktorý tento cenný predmet daroval miestnemu múzeu. Tam si ho vo vstupnej predsieni hlavnej budovy múzea môžete kedykoľvek pozrieť, lebo vzhľadom k svojej váhe nie je súčasťou expozície.
V rade bývalých farbiarskych domov stál aj prízemný dom s vyzdobenou secesnou fasádou, v ktorom bola dlhé roky stará pošta (obr.3). Dnes stojí na jej mieste nevzhľadná kotolňa (v pozadí novostavby).
Garbiarske domy mávali drevené pavlačové nadstavby, ktoré slúžili na sušenie spracovaných koží. Na dvoch kresbách zachytil ich podobu aj rožňavský maliar Kálmán Tichy (obr. 9,10). Podobnú nadstavbu sme videli aj v predchádzajúcom príspevku na budove kožiarskej manufaktúry.
Podľa nej sme v závere 70. rokov 20. storočia, kedy už boli domy na Jovickej ulici zbúrané, našli v Rožňave ešte jeden bývalý garbiarsky dom na ulici Zeleného stromu, stojaci tesne vedľa budovy bývalého evanjelického gymnázia, ktorý mal síce prestavanú čelnú fasádu, ale v dvorovej časti mal úplne zachovanú drevenú nadstavbu (obr. č. 5,6).
Na obr. č. 4 – dole, ktorý je výrezom zo starej kolorovanej pohľadnice (úvodná fotka), vidieť časť pôvodnej čelnej fasády domu (vľavo), ktorá bola veľmi reprezentatívna so svojimi klasicistickými pilastrami a archivoltami, presne takými, aké sú dodnes na budove bývalej kožiarskej manufaktúry. V tomto dome začas sídlilo aj riaditeľstvo bývalej Okresnej pamiatkovej správy v Rožňave a oddelenie ochrany prírody.
Dom bol v dobrom stave ešte na začiatku 90. rokov, nevedno, kvôli čomu bol zbúraný, keď na jeho mieste dodnes nič nové nie je postavené a je tam len kopa sutín a buriny. Pritom to bol jediný, skoro intaktne zachovaný remeselnícky dom v Rožňave – aj napriek tomu sme sa ho úplne nezmyselne a ľahkovážne zbavili. Takže v súčasnosti nemáme v meste už ani jednu pamiatku na jeho bohatú remeselnícku minulosť.
Edita Kušnierová
Všetky fotografie si otvoríte, resp. zväčšíte kliknutím na ne.
Doterajšie časti seriálu si môžete prečítať kliknutím sem: ROŽŇAVA VČERA A DNES
