Okresný úrad v Rožňave povolil mestu Rožňava verejnú zbierku na vybudovanie Pamätníka baníckej práce.
Ten by mal byť osadený na východnej strane Námestia baníkov, približne v časti, kde predtým bol pamätník partizána Tótha. Zbierka začala 17. decembra a povolená je na jeden rok.
Ako nás informovala Erika Švedová z mestského úradu, dobrovoľné finančné prostriedky môžu občania poukázať na účet 2165116051/0200, variabilný symbol 321713256. Môžu tak urobiť poštovými poukazmi, prevodom alebo priamym vkladom na účet.
Mesto vyhodnotí verejnú zbierku najneskôr do 17. januára 2015, keď predloží vyúčtovanie okresnému úradu.
Keď poslanci o zámere rokovali na svojom zasadnutí v júli tohto roku, poslanec Radoslav Kovács (nez.) uviedol. “Z môjho úplne laického pohľadu umiestnenie pamätníka je nevhodné, pretože ten priestor v centre námestia zvládne určité množstvo a kvalitu artefaktov a mne sa zdá, že toto nie.” Ako alternatívu navrhol pamätnú tabuľu.
“Najradšej by som to zmietol zo stola a dal tento návrh kompletne prepracovať, vrátane vizualizácií a verejnej diskusie, či vôbec ľudia takéto niečo v meste chcú,” namietal vtedy poslanec Matúš Bischof (OKS). Proti sa vyslovil aj jeho stranícky kolega Ivan Kuhn (OKS), preferujúci opravu chodníkov a ciest.
Zoltán Beke (nez.) kolegom pripomenul, že úcta baníctvu už bola daná tým, že najvýznamnejšie námestie mesta bolo premenované na banícke. “Od toho väčší hold nie je možné dať baníctvu a že sa tam umiestní socha, to je len na spestrenie námestia, ale nech je to potom dôstojné umelecké dielo, ktoré bude pýchov baníkov ale aj obyvateľov Rožňavy a okolia.”
Pred poslancami vtedy vystúpil aj autor návrhu architekt Ján Rusnák. Argumentoval, že návrh pamätníka i jeho umiestnenie prerokoval s pamiatkarmi. “Ako viete, v podstate celá koncepcia riešenia námestia je moja a to je súčasť tej koncepcie. Ja tu mám aj modelček a je škoda, že komisia výstavby nás neprizvala na rokovanie.”
Nakoniec zastupiteľstvo v júli neschválilo ani návrh poslanca Jána Lacha (Most-Híd) umiestniť pamätník do stredu kruhovej križovatky pred hotelom Kras. Jeho ďalší návrh, financovať pamätník s rozpočtom vyše 6 tisíc eur z verejnej zbierky, však prešiel.
Z histórie mesta
Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine, vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol, v súčasnosti biskupská katedrála, pochádzajúci z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome 15. a 16. storočia, reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr, vzniklo mesto Rožňava – podľa názvu mimoriadne výnosnej bane Rosnoubana. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy. Neďaleko kostola sa zrodilo priestranné štvorcové námestie, obklopované honosnými meštianskymi domami najbohatších banských podnikateľov. V strede námestia, na mieste staršej stavby a v tieni tureckej hrozby, postavili v r. 1643 až 1654 charakteristickú mestskú vežu. Mesto v súčasnosti už úplne stratilo charakter banského mesta a postupne sa premenilo na mesto obchodno-remeselnícke. Pamätník baníckej práce na Námestí baníkov má stáť na počesť ťažkej baníckej práce, ktorá mesto formovala od jeho počiatkov.
Dokument: Vybudovanie Pamätníka baníckej práce na Námestí baníkov v Rožňave
Súvisiace články: Hovorili aj o “vševedkoch”
Foto & Video: infoRoznava.sk / Architekt Ján Rusnák ukazuje poslancom model pamätníka.
O pamätníku baníckej práce diskutovali na zasadnutí MZ v júli aj Arpád Kavečanky z baníckeho spolku Bratstvo a autor diela architekt Ján Rusnák
