Týmito slovami začína reportáž nultého vysielania Rožňavskej televízie z januára 1992, dokumentujúca dianie na Námestí banikov v pondelkové ráno 16. decembra 1991.
S nadsádzkou by sa dala okomentovať aj slovami, ako štyria mušketieri bojovali s malým oddielom sovietskych osloboditeľov, aby sa na svoje miesto mohla vrátiť secesná socha Františky Andrássyovej.
Tú vyhnali „osloboditelia“ z historického centra mesta v r. 1971 za pomoci miestnych vládcov – predsedom MsNV bol Ľudovít Lučko, pred mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí.
Napriek protestom časti verejnosti. Po Pražskej jari 1968 a následnom augustovom príchode „bratských vojsk“ už intenzívne „normalizovanej“ husákovským režimom.
Pomník dobročinnej Františky, jeden z hlavných symbolov Rožňavy, nahradil pieskovcový pamätník Oslobodenia s postavami sovietskeho vojaka, baníka a matky s dieťaťom.
Podľa reportáže bol jeho autorom Ján Hána, akademický sochár a rektor pražskej Akademie výtvarných umění, prezývaný ako diabol socialistického realizmu.
Súsošie bolo prenesené do parku pred bývalým baníckym učilišťom na Hviezdoslavovej ulici.
V reportáži síce zaznelo, že to „zabezpečilo mesto“, demontáž súsošia však vykonali štyria ľudia.
Deň predtým sa v dome Arpáda Görgeya stretli Ján Kuchta, Ľubo Verkin a Belo Hefler, aby si to naplánovali.
Ďalšími aktérmi boli Karol Katrenics, vodič nákladného auta a neskôr primátor mesta, a obsluha dvoch žeriavov.
Na záberoch ich možno spoznáte, hoci je to už viac ako 26 rokov. A možno aj niektorých prekvapených Rožňavčanov, idúcich decembrovým námestím do práce.
Foto & Video: INFOROZNAVA.SK
Reportáž RTV – nulté vysielanie január 1992:
Nezostrihaný záznam, ktorý nakrútil Zoltán Gömöri:
