Nič také sme tu zatiaľ nemali

IMG_1796„Človeka niekedy celkom ovládne prirodzená a neodolateľná túžba po cestovaní. Z vlastných skúseností som niekoľkokrát poznal tento pocit, ktorý som vzápätí premenil na skutočnosť a nikdy som to neoľutoval.“

(Gróf Emanuel Andrássy, úvod knihy cestovanie po Východnej Indii, 1853)

V uplynulých dňoch sa na pôde Slovenského národného múzea-Múzea Betliar ukončil IX. ročník medzinárodnej konferencie Egypt a Rakúsko, organizátorom ktorej bola Nadácia Aigyptos. Konferencie, ktorá sa konala v dňoch 21.-24. októbra 2013, sa zúčastnilo 35 účastníkov z 8 štátov sveta, ktorí sa vo svojich príspevkoch venovali vzťahom Orientu a Európy v období rokov 1800 až 1918. O kontaktoch Európanov s Orientom môžeme hovoriť po Napoleonovej výprave do Egypta v roku 1798, následne sa tieto vzťahy zintenzívňovali prostredníctvom európskych cestovateľov z radov aristokracie, vedcov, misionárov, alebo aj obyčajných remeselníkov.

Prednášky naše fotky 025Mimoriadne bohatý program štyroch rokovacích dní vyplnilo celkom 24 prednášok, ktoré si pripravili väčšinou doktorandi rôznych univerzít a vedeckých pracovísk, vysokoškolskí pedagógovia, či kurátori egyptologických zbierok z rôznych európskych múzeí. Viacerí z nich sa pravidelne zúčastňujú na archeologických výskumoch v Egypte. Lektori priblížili cestovateľské aktivity predstaviteľov panovníckych dvorov na príklade korunného princa Rudolfa, syna Alžbety Bavorskej (známej ako Sissi) a Františka Jozefa. Princ sa vo februári roku 1881 vydal z Viedne do Terstu, odtiaľ vyplával do Alexandrie, navštívil Asuán, Memfis, Sakkáru, Palestínu, Jeruzalem, Nazaret a Betlehem a po dvoch mesiacoch sa 22. apríla 1881 vrátil späť do Viedne. Cestovateľskú vášeň šľachticov na príklade princov Lichnowského a Bibesca, priblížila Johanna Holaubek z Nadácie Aigyptos. Českých šľachticov – cestovateľov, ku ktorým patril napríklad aj gróf Franz von Harrach, priblížila Angela Blaschek z Univerzity vo Viedni.

V radoch uhorskej šľachty, spoznávajúcej atraktívne prostredie Orientu nachádzame grófa Ivána Forraya, ktorý v roku 1842 cestoval v sprievode ďalších dvoch šľachticov cez Taliansko a Maltu do Alexandrie, Káhiry, cez líbyjskú púšť a suezský prieplav sa dostal až do Sýrie. Svoje zážitky a ilustrácie z ciest spracoval do cestopisu s názvom Cestopisný album podľa pôvodných poznámok a kresieb grófa Ivána Forraya zo Soborsinu. Taliansko, Malta Egypt. Je zaujímavé, že toto dielo uzrelo svetlo sveta vďaka iniciatíve jeho matky, grófky Júlie, rodenej Brunsvikovej v Pešti roku 1859. Ilustrácie z tohto diela, ktoré okrem iných cestopisov uchováva aj historická knižnica kaštieľa v Betliari, na konferencii predstavila Ágnes Mészáros, interná doktorandka budapeštianskej Univerzity Eötvösa Loránda. Nadväzujúc na predchádzajúceho cestovateľa, veľký záujem účastníkov konferencie vzbudila cestopisná kniha grófa Emanuela Andrássyho z fondu historickej knižnice kaštieľa. Cestopis s názvom Cestovanie po východnej Indii. Cejlón, Čína, Bengal, Jáva, mapuje trasu grófa Emanuela, ktorý sa na cestu do veľkého sveta vydal vo februári roku 1851 z Londýna, po ôsmich dňoch dosiahol brehy Gibraltáru, navštívil Alexandriu, Káhiru, Srí Lanku, Singapur, Sumatra, Borneo, Jávu, Hongkong a Kalkatu. Do Betliara sa po tejto ceste a po cestovaní Emanuelovho syna Gézu, dostalo množstvo exotických poľovníckych trofejí, egyptských múmií, hrobového nálezu a predmetov etnografického charakteru.

Počas celého 19. a na začiatku 20. storočia sa v európskej kultúre stretávame s fenoménom tzv. egyptománie, ktorá sa prejavila v rôznych oblastiach umeleckej histórie i v záhradnej architektúre. Problematiku egyptských prvkov v uhorských šľachtických záhradách objasnila doktorandka Univerzity Eötvösa Lóránda v Budapešti Eszter Feró. Po príklady si ani v tomto prípade netreba zájsť ďaleko. Vo Vlachove dodnes stojí grófska ľadovňa Andrássyovcov, ktorej horná nadstavba má pyramídovitý tvar a pred jej vchodom boli kedysi umiestnené 4 sfingy.

Problematiku cestovateľov pochádzajúcich z územia Slovenska priblížili Martin Odler a Ľubica Hudákova – Zelenková. K takým patrili napríklad misionár Ján Roháček zo Starej Turej, autor diela Cesta do Egypta a Palestíny, či Karl Ludwig Libbay z Banskej Bystrice, ktorý, podobne grófovi Andrássymu, vlastnoručne ilustroval svoje Obrázky z cesty po Oriente.

Viaceré príspevky na konferencii boli venované primárnym prameňom – archívnym dokumentom, poskytujúce autentické, nezriedka veľmi žartovné zážitky cestovateľov.

IMG_2302V snahe priblížiť atmosféru konferencie aj širokej verejnosti, Nadácia Aigyptos pripravila tri zaujímavé prednášky v budove historickej Radnice. Prvú si pripravila Veronika Dubcová, doktorandka viedenskej univerzity, ktorá objasnila historické pozadie bitky pri Kadeši a okolnosti vzniku najstaršej mierovej zmluvy medzi Egyptom a Chetitskou ríšou, podpísanou Ramessom II. a Muvatallišom v 13. storočí pred Kr. Druhá prednáška priblížila výsledky spoločnej slovensko-poľskej expedície na vykopávkach v Tell-el Retábí. Výskum zo slovenskej strany vedie dr. Jozef Hudec, jeden zo zakladajúcich členov Nadácie Aigyptos. Poslednú prednášku pre rožňavskú verejnosť si pripravil doktorand Českého egyptologického ústavu FF UK v Prahe Martin Odler, ktorý v priereze predstavil vplyv Egypta na slovenskú kultúru 19. storočia.

DSCF0082Účastníci počas pobytu v Betliari spoznávali aj kultúrne pamiatky Rožňavy a jej okolia. Okrem kaštieľa, kde prebiehala prezentácia a program prvého dňa konferencie, navštívili aj mauzóleum Andrássyovcov, kostol v Štítniku, historické jadro nášho mesta a v posledný deň aj Košice.

Mojim cieľom nie je akési vedecké zhodnotenie konferencie, ale priblížiť jej atmosféru a atraktívne témy, ktoré neboli prínosné iba pre samotných účastníkov, ale aj pre múzeum. Veď medzi cestovateľmi 19. storočia nachádzame viacerých členov rodu Andrássyovcov, ktorí podnikali cesty aj preto, lebo to bolo v tej dobe otázkou módy a prestíže. Viacerí z nich sa však vydávali na študijné cesty do hospodársky vyspelejších regiónov Európy, aby sa obohatení o znalosti v oblasti baníctva, hutníctva, vodohospodárstva a cukrovarníctva pokúšali o modernizáciu svojich panstiev a priemyselných prevádzok.

Silvia Lörinčíková

Autorka pracuje v SNM-Múzeum Betliar

Foto: František Kropáč a Martin Odler

***********************************

Staršie príspevky v rubrike História si môžete prečítať kliknutím sem

1 Komentář k "Nič také sme tu zatiaľ nemali"

  1. Dita Kušnierová | 8. novembra 2013 z 18:53 | Odpovedať

    Sylvia, blahoželám k tejto akcii: žiaľ, nemohla som sa jej zúčastniť, lebo všetok voľný čas mi zabralo (skoro zbytočné) úsilie o záchranu našich, gemerských pamiatok; kdeže tam Egypt!

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.


*