O požiari hradu Krásna Hôrka

Široká verejnosť nebola doteraz na Slovensku konfrontovaná s tak tragicky pôsobiacou katastrofou, týkajúcou sa kultúrneho dedičstva. Reakcie ľudí na rozsiahly požiar, ktorý zachvátil Krásnu Hôrku popoludní 10. marca, boli prekvapivé a dojímavé. Mnohí s plačom a so slzami v očiach, spravodlivou rozhorčenosťou či odhodlaním okamžite a všemožne pomocť, prijali správu o skaze jedného z našich najzachovalejších hradov. Čo sa vlastne stalo, nikto ešte poriadne nevie a tak skoro to objasnené asi ani nebude.
Treba si však uvedomiť jednu zásadnú skutočnosť, že podpaľač, teda človek, ktorý oheň založil, nie je priamo zodpovedný za to, že hrad vyhorel. Okolo hradu sa nachádza prebujnelý krovinatý porast, spadnuté stromy a suchá tráva, čo je ideálne prostredie pre vznik lesného požiaru. Pred niekoľkými rokmi bol zavŕšený spor medzi SNM – Múzeom Betliar a Štátnymi lesmi o hradný kopec, ktorý napokon získalo múzeum. Jeho údržba a čistenie boli teda v plnej kompetencii betliarskej administratívy, ktorá dokonca v rámci svojej štruktúry má aj „oddelenie historickej zelene“. Toto oddelenie pracuje, alebo by malo pracovať, v úzkej súčinnosti s Krajským pamiatkovým úradom, ktorý riaditeľstvu Múzea Betliar v minulosti doručil rozhodnutie na papieri, v ktorom požaduje výrub a očistenie hradného kopca, práve kvôli ochrane pred možným požiarom. Na improvizovanej tlačovej konferencii minister Daniel Krajcer vyhlásil, že kríky neboli z okolia hradu odstránené pre nesúhlas ochranárov… Ak by to tak aj bolo, rokovaním a logickou argumentáciou, že nejde o historický park, ani o storočné lipy, ale o náletovú vegetáciu, nijako nesúvisiacu s historickou podstatou objektu, by sa prišlo na nejaké riešenie. Ale ako sme už na to u nás zvyknutí, asi nebola vôľa túto tému otvárať, veď aj tak sa nič nestane. A stalo sa!
Zhoreli všetky strechy v hradnom komplexe, nedávno obnovený gotický palác zhorel celý aj s interiérom a veľkou zbierkou historických zbraní zo 16. a 17. storočia, interiéry stredného a dolného hradu sú čiastočne zatečené a zadymené. Toto všetko (a teraz len Boh vie, že čo všetko ešte) sa neudialo len vďaka „zákonom chránenému“ plevelnému porastu. Otázniky visia aj nad protipožiarnym zabezpečením krovov a strešných konštrukcií hradu. Pozornosti asi ani jedného z návštevníkov neuniklo pri prehliadke tzv. horného hradu, že strecha asi nie je tak celkom v poriadku, keď kde tam chýbal šindeľ, kde tam pršalo či snežilo do expozície a kde tam bola len tak pribitá nejaká lata. Mám v živej pamäti ako pred pár rokmi, keď menili šindle, pobehovali po streche páni v monterkách a šindle natierali farbou. Áno, šindle, ktoré mali stmavnúť prirodzene, pod vplyvom poveternostných podmienok. O tom, že na hrade nie je voda v žiadnej podobe, sa zmieňovať ani nebudem…
Šafárenie s kultúrnym dedičstvom bohužiaľ nie je v Múzeu Betliar ničím výnimočným. V roku 2005 z betliarskeho parku na dvakrát ukradli tri sochy, medzi nimi, na Slovensku unikátu plastiku Budhu. Pobúrenie verejnosti však časom pominulo, žiadna hlava nepadla, nikto za nič neniesol zodpovednosť, pričom varovania a odporúčania nahradenia originálov sôch epoxidovými kópiami boli pracovníkom múzea niekoľkokrát tlmočné. V tom čase múzeum zamestnávalo istého pána, ktorý sa prihlásil ako dobrovoľný strážnik parku, bez nároku na honorár! Tvrdil o sebe, že žije podľa Budhovho učenia, okolo jeho sochy pálil vonné tyčinky a do práce chodil na veľkom čiernom aute… Je to nanajvyš zvláštne, hodné aspoň niekoľkých otázok, tie však nikto nevyslovil.
Aj vtedy a aj teraz sa novinári i policajti a poisťováci pýtajú na škody, o akú ide sumu a koľko to mohlo, či bude stáť. Odpoveď sa samozrejme dá vyčísliť aj v eurách, ale obávam sa, že žiadna čiastka nevyjadrí nenávratnú stratu. Po Druhej svetovej vojne zostalo na Slovensku asi iba šesť takých historických interiérov, ktoré sa úplne nerozkradli. Šesť z celkového počtu viac než 450! Počítajme teda a pokúsme sa predstaviť si, koľko asi môže stáť meč Jána Zápoľského, ktorý mal vo svojej zbierke gróf Emanuel Andrássy a teraz sa povaľuje pokrivený a zničený v troskách hradu? Rozmerné barokové olejomaľby, balkánske a turecké zbrane alebo barokové zvony, ktoré zrejme naposledy tupo zazvonili keď sa rútili z výšky na premočené klenby barokovej kaplnky… Aká je hodnota miesta, kde niekto prežije svoje destvo, kde pochová svojich predkov alebo len zažije niečo pekné? Nenapadá mi nič lepsie, ako citovať nášho zosnulého kolegu Gabiho Tökölyho, ktorý parafrázujúc Sándora Máraia napísal “…bolí NÁS, keď do prachu nevládne padne ďalší utrápený stĺp, MY cítime krutú bolesť bezmocného výkriku prázdnoty, ozývajúceho sa medzi rozpadajúcimi sa múrmi…” Zo dňa na deň sme chudobnejší.
Ľudia znalí histórie hradu prirovnávali včerajšiu tragédiu k požiaru z roku 1817, kedy hrad zasiahol blesk. História sa zopakovala s takmer chirurgickou presnosťou – vtedy, podobne ako dnes, do tla vyhorela najstaršia časť hradu a jeho strechy. Vtedajšia majiteľka panstva, vdova po Štefanovi III. Andrássym grófka Mária Festetich však reagovala rýchlo a hrad dala aspoň pod novú strechu. Zabránila tak jeho pustnutiu a chátraniu. Chceme veriť, že kompetentní nestratia duchaplnosť a nenechajú obnažené klenby a stropy vystavené dlho nepriaznivým poveternostným podmienkam a rovnako, že zaujmú stanovisko aj k otázke zodpovednosti za vzniknutý stav.
Médiami a diskusnými fórami prebleskli informácie o tom, že pôvodcom požiaru boli Rómovia z obce Krásnohorské Podhradie. Túto informáciu si bez váhania osvojila aj riaditeľka Múzea Betliar Eva Lázárová, ktorá dokonca kritizovala nízke pokuty za vypaľovanie trávy a aj minister Krajcer podotkol, že treba robiť poriadky s neprisposobivými spoluobčanmi. Pálenie trávy je zakázané a určite nesprávne, no rovnako scestné je „hádzanie“ viny na „neznámeho páchateľa“, zvlášť ak je príslušníkom minority, v záujme odpútania pozornosti od vlastnej miery zodpovednosti.
Július Barczi
Historik umenia, expert na sídla a zbierky rodu Andrássy
Foto: infoRoznava.sk / Belo Hefler
 
Súvisiace články: Krásnu Hôrku zničil požiar
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
 

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Prenosy z rokovaní môžu snímať automatické kamery