V tých časoch sa ešte vyrábal Spartak, ale na trh sa už dostala nová Škoda Octavia. O neskôr tak obľúbenej Škode tisícke ani chýru ešte nebolo. No a akurát túto, vtedy ešte nevyskúšanú Octaviu, si u nás spoločne kúpil obchodník Tibor E. a lekárnik Štefan R.. Plánovali, že s ňou budú jazdiť na rodinné výlety, ale i k jaskyniam nášho krásneho kraja. Veď boli to roky, čo im očarovali tajomstvá a krásy, skrývajúce sa v hlbinách zeme.
Raz mi zavolali, či by som im šoféra nerobil pri ich ceste, lebo že kus ďalej, za hranice sa chystajú na výlet. A hocičo sa s novým autom stať môže, viac nás bude, problém skôr vyriešime. Ja ako štvrtý by som bol, lebo i manželka Štefana R. na tomto výlete bude.
Chystali sa na sever. Do Poľskej republiky. Vybrali si ma asi preto, lebo sa dopočuli, že odniekadiaľ poznám Tomi Weissa, chlapca z malého mestečka na južnom Slovensku, ktorému sa ako štrnásťročnému podarilo prežiť koncentračný tábor v Osvienčime. Tú jeho najhoršiu časť Birkenau, nazývanú i fabrikou smrti.
No, bola to pravda, vedel som niečo o tomto chlapcovi, a aj o tom, na čo sa chystá. Ale vtedy ešte z tej jeho veľkej knihy, opisujúcej utrpenie svoje, svojej rodiny, Židov počas Holokaustu, asi ešte na papieri napísané nič nebolo. To všetko, čo sa potom autenticky objavilo v jeho diele, vtedy ešte skrývala hĺbka jeho, na celý život poznačenej duše.
Vedel som o odhodlaní Tomiho zachytiť to najhroznejšie zlyhanie človeka v dejinách ľudstva. Tomi našťastie prežil po tom, ako dlhé mesiace sníval i s občanmi nášho mesta, transportovanými 8. júna 1944 a odsúdenými na smrť, o tom, že raz sa vrátia domov a nájdu tam svojich blízkych.
Štefan R. prežil Holokaust v pracovnom tábore v Nemecku, Tibor E. posledné dni veľkým šťastím v Mathausene. Vedeli len málo o svojich spoluobčanoch, odvlečených do Osvienčimu. O ich osude sa dozvedeli len po oslobodení.
Vďaka svojej známosti s Tomim som im mal rozprávať o mieste, kde trpeli – o tábore smrti. Lebo, a to som sa dozvedel od nich len niekde v Zakopanom, veru počas výletu do Poľska chceli vidieť na vlastné oči i koncentračný tábor Osvienčim / Auschwitz, ako i jeho časť Birkenau.
Prekvapilo ma to, ale nenamietal som. Musím sa ale priznať, že vtedy som od Tomiho vedel len málo o tom, čo všetko prežil v tej hrôze. A že asi prežil len náhodou – ako to vravieval. Ale súhlasil som, prijal som pozvanie, že budem šoférovať i sľúbil som im, že čo viem v tejto veci, to im cestou porozprávam.
Octavia nám fungovala spoľahlivo, podobne ako neskôr i tie ďalšie rôzne škodovky.
(27. januára si svet pripomenie 70-te výročie oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim / Auschwitz).
FERENC AMBRUS
Z cyklu Rožňava naša pekná. Autor je aktivistom v oblasti maďarskej kultúry.
Foto: Archív autora / Birkenau 1958
Staršie články autora:
Možné slová hocikoho z nás / Zasvätenie čitateľa do sveta krásnej literatúry / Oslobodení / Slávnosť / Nežná, polnoc / O novinách a iných zbytočnostiach
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
Predchádzajúce príspevky si môžete prečítať kliknutím sem
