Zmiznutí z nášho strateného svedomia

Marec 16, 2011 | Prečítané 1 814x

Do rubriky História sa mi podarilo získať zaujímavý prehľad dejín židovskej komunity v Rožňave, ktorý spracoval pán László Kardos ešte v roku 2002 a ktorý do slovenčiny preložila pani Eva Tományová. Príspevok uverejňujeme s ich láskavým súhlasom.  

Zmiznutí občania nášho strateného svedomia

V roku 1849 Uhorský snem v Szegede zrovnoprávnil Židov. V nasledujúcom roku sa v Rožňave usadil ich prvý zástupca, Albert Glatter.

V roku 1854 bol pri jarku Hundschléger založený prvý židovský cintorín.

Čoraz početnejšia židovská cirkevná obec si zaobstarala prvú budovu a za svojho prvého rabína si zvolila Izáka Deutscha z Čiech. Predsedom cirkevnej obce sa stal obchodník Zsigmund Moskovitz.

V roku 1859 vznikol rožňavský rabinát, do správy ktorého sa dostali fílie v Štítniku, Dobšinej a Plešivci.

Vo veku 73 rokov náhle zomrel Izák Deutsch. Za nového rabína bol zvolený 35 ročný bratislavský rodák Leopold Lemberger.

Z iniciatívy predsedu cirkevnej obce Samuela Kohna bola v roku 1875 na Ružovej ulici otvorená prvá stála modlitebňa.

Z podnetu Jakuba Strausza a Žigmunda Weinbergera si dala cirkevná obec v roku 1877 zhotoviť Tóru. Po jej vysvätení sa vytvorila Chevra Kadischa, Svätý pohrebný spolok na čele s predsedom Viliamom Weinbergerom.

V tom istom roku bola otvorená verejná židovská škola. Jej vedením bol poverený Ľudovít Demeter, učiteľ zo Štítnika.

Tridsať rokov po príchode prvého usadlíka žilo v roku 1881 v Rožňave z celkového počtu 4730 obyvateľov 257 Izraelitov.

V tom istom roku začal v mestskej časti Bak svoju činnosť jeden z prvých židovských podnikov – parná píla Arnolda Grünmanna.

Po nezhodách medzi ortodoxným a neologickým krídlom zvolili v roku 1882 za predsedu cirkevnej obce Hermana Rótha.

V roku 1885 vznikol z iniciatívy Dr. Henricha Guthlona, potomka prvých prisťahovalcov, Rožňavský spolok židovských žien.

Viliam Weinberger sa stal v roku 1886 novým predsedom cirkevnej obce.

V roku 1887 založil v meste Edmund Winter prvú sódovkáreň.

Po ďalšej výmene prebral funkciu predsedu cirkevnej obce lekár Dr. Henrich Guthlon. V Krásnohorskej ulici otvoril Jozef Fuchs papiernictvo a predajňu kníh.

V roku 1888 na odporúčanie svojho predsedu kúpila cirkevná obec od Mateja Németha na Štítnickej ulici pozemok pre židovský cintorín o veľkosti takmer 500 m2.

Počas veľkého požiaru bola 15. júna 1890 zničená veľká časť Rožňavy. Obeťou ohňa sa stala aj škola a modlitebňa na Ulici zeleného stromu.

Na základe údajov zo sčítania ľudu v roku 1891 sa zo 4814 obyvateľov Rožňavy pokladá za občana židovského pôvodu 283 osôb.

Dr. Mór Mayer zorganizoval pre početnú cirkevnú obec zbierku na výstavbu novej, väčšej modlitebne. Medzi darcami nachádzame mená grófov Dionýza, Emanuela a Gejzu Andrássyho, ako aj dedičský odkaz Jakuba Strausza.

29. augusta 1893 za prítomnosti hlavného župana a starostu mesta slávnostne otvorili novú synagógu na Brzotínskej (teraz Šafárikovej ulici). Budovu postavil nákladom niekoľko desaťtisíc forintov na základe projektov Nándora Kunfalviho zo Szegedu rožňavský staviteľ Nándor Szilvássy. Ľudovít Neumann otvoril v néhrerovskom dome na námestí svoj nový obchod.

V roku 1895 sa židovská škola dostala pod štátnu správu a stratila tak svoj cirkevný charakter.

V roku 1901 vo veku 52 rokov zomrel Leopold Lemberger, ktorý vykonával funkciu krajského rabína. V roku 1902 nastúpil do tejto funkcie jeho 27 ročný syn Izák Lemberger. Vykonával zároveň aj funkciu rožňavského rabína. Novým predsedom cirkevnej obce sa stal Dr. Henrich Guthlon.

V roku 1902 sa Dr. Henrich Guthlon na krátku dobu stal aj redaktorom týždenníka Sajó Vidék vychádzajúceho od roku 1898.

V roku 1903 darovala cirkevná obec rožňavskému evanjelickému gymnáziu na rozšírenie zariadenia 1000 korún.

V roku 1904 otvoril v Krásnohorskej ulici Eugen Falvi predajňu kníh a tlačiareň, ktoré neskôr zohrali významnú úlohu pri obrazovej dokumentácii minulosti Rožňavy. Cirkevná obec darovala na postavenie sochy Lajosa Kossutha 100 korún. Vo veku 64 rokov zomrel Dr. Martin Guthlon, ktorý od roku 1890 pôsobil ako okresný prokurátor.

36 ročný Mór Schlesinger otvoril v lete roku 1905 na Čučmianskej dlhej ulici továreň na výrobu rumu.

Dávid Friedmann, narodený v roku 1859 v Kováčovej, vydal v Budapešti v roku 1906 dielo s názvom „Židovské obrady a zvyky“. Synagógu v Plešivci slávnostne otvoril Dr. Artur Weiszkopf.

Od roku 1908 po tri roky vykonával funkciu redaktora novín Rozsnyói Híradó Vojtech Róth.

V roku 1909 otvoril v Rožňave advokátsku kanceláriu Dr. Árpád Weiszmann.

V roku 1910 vydal Jozef Fuchs dielo Dr. Rudolfa Hazslinszkého s názvom „Sprievodca po Rožňave a okolí“. Advokát Dr. Michal Gottchilf bol zvolený za predsedu Divadelného podporného spolku.

V roku 1911 začala svoju činnosť na námestí v Rožňave advokátska kancelária Dr. Dávida Frembergera. V Štítnickej ulici začala pracovať píla Ignáta Guttmanna, ktorá až do zrušenia v roku 1938 dávala prácu tuctom ľudí.

Z iniciatívy dvoch aktívnych členov cirkevnej obce – lekárnika Dr. Edmunda Pasteinera a advokáta Dr. Leopolda Strausza bolo v roku 1912 založené v Rožňave Úverové družstvo a sporiteľňa obchodníkov a podnikateľov, ktoré sa neskôr stali známe ako halierová banka. V tom istom roku boli postavené židovské rituálne kúpele. Profesor vyššieho evanjelického gymnázia, Dr. Rudolf Hazslinszky dva roky pred svojou smrťou napísal „Dejiny židovskej cirkevnej obce v Rožňave“.

27 ročný Bartolomej Schnitzer otvoril v roku 1913 predajňu s koloniálnym tovarom.

V roku 1915 zomrel na bojisku prvej svetovej vojny lekárnik Dr. Edmund Pasteiner. V priebehu roku 1916 zomrelo na frontoch prvej svetovej vojny 6 členov rožňavskej židovskej obce. V roku 1917 mala židovská obec ďalších 7 mŕtvych.

Za účelom usporiadania verejného života po skončení prvej svetovej vojny zvolili Dr. Mikuláša Strausza za veliteľa občianskej obrany.

V roku 1919 začal so svojou praxou v lekárni U svätej trojice v Rožňave lekárnik Aladár Fodor. V Rožňave žilo vtedy 437 Židov.

V zmysle československej ústavy, ktorá uznala židovskú národnosť, vzniká roku 1920 v Rožňave Židovská strana.

Vo voľbách do samosprávy v roku 1923 dostala miestna Židovská strana 173 hlasov a tým 2 poslanecké kreslá. Za starostu zvolili na nasledujúce štyri roky komunistu Ernesta Rótha.

V roku 1924 otvoril Leopold Strausz hostinec na veľkej železničnej stanici.

Za predsedníčku Spolku židovských žien zvolili v roku 1925 manželku Eugena Rosenblütha.

V roku 1926 sa stal hygienikom mesta Dr. Gejza Hersch.

Vo voľbách do samosprávy mesta získala v roku 1927 Židovská strana 2 mandáty. Vznikol miestny spolok Cion a charitatívny spolok Joint. Pod názvom Expres otvoril Ľudovít Neumann autobusový dopravný podnik, ktorý zabezpečoval dopravu z Rožňavy do Košíc.

Mór Stiglitz sa stal v roku 1929 majiteľom hotela na námestí.

V roku 1931 bol Ernest Róth znovu zvolený za starostu. Dr. Elza Lévaiová sa stala obvodnou lekárkou v Drnave.

V roku 1932 založil v Rožňave octáreň Eugen Rosenblüth, veľkoobchodník s pivom.

V roku 1933 sa stal novým predsedom cirkevnej obce vedúci miestnej pobočky Štátnej poisťovacej spoločnosti Dr. Edmund Seinberger.

V roku 1935 otvoril Július Koller, veľkoobchodník s drevom z Plešivca parnú pílu v mestskej časti Bak

V roku 1936 rozpustilo ministerstvo rožňavský židovský kraj. Za tajomníka novovzniknutého Remeselného spolku zvolili Pavla Koldenmayera. Svoju lekársku prax začal vynikajúci šachista Dr. Július Schiffer. Vo veku 72 odišiel do dôchodku rožňavský rabín Izák Lemberger. Za predsedu židovského cirkevného kraja zvolili Alexandra Holändera. Vojtech Braun napísal 10 ročné dejiny Rožňavského športového klubu.

Na miesto Izáka Lembergera, ktorý zomrel v roku 1938, bol rožňavskými Židmi za rabína zvolený Salamon Singer. Významnú činnosť vykonával v meste židovský sociálny spolok WIZO.

V Európe sa začali čoraz viac prejavovať protižidovské nálady. Ich vyjadrením bolo aj vydanie tzv. 1. Židovského zákona v Maďarsku.

V čase pripojenia k Maďarsku žilo v 103 domoch Rožňavy 425 občanov židovského pôvodu.

V zmysle židovského zákona nemohol Dr. Miksa Strausz od roku 1939 vykonávať svoju advokátsku prax. Podobný osud zasiahol aj židovských lekárov a lekárnikov.

V roku 1940 postupne odnímali Židom živnostenské listy. Viac podnikov, napríklad tehelňu a pílu Lisauera zatvorili.

V roku 1941 sa začalo s povolávaním židovských brancov do tzv. pracovnej služby. Do konca roka zomrelo na bojiskách druhej svetovej vojny 5 rožňavských Židov odvedených do pracovných služby.

V roku 1942 zomreli ďalší povolaní do pracovných táborov. Rodinní príslušníci, čo zostali doma stratili prácu a trápili sa v hrozných podmienkach. Zatvárali sa ďalšie židovské podniky, napríklad octáreň Rosenblüth. Židia nesmeli do desiatej hodiny nakupovať na trhu. Vylučovali ich zo spoločenských organizácií, občianskych spolkov a záujmových združení.

V roku 1943 už neprijímali do materskej školy židovské deti, preto vznikla židovská škôlka. Židovské rituálne kúpele boli zatvorené a rozpustený bol po šesťdesiatročnej činnosti aj Spolok židovských žien. Ako poslednú zavreli predajňu porcelánu Móra Ehrenfelda.

V marci 1944 Židom nariadili Nemci a im poplatná maďarská vláda nosenie šesťcípej žltej hviezdy. V apríli toho istého roku začalo obsadzovanie židovských bytov a sústreďovanie Židov v gete na Ulici S. Petőfiho č. 8,10 a 11 v židovských bytoch (dnes Čučmianska ulica). Postupne im zabavovali všetky cennosti, hnuteľný a nehnuteľný majetok.

5. mája 1944 bolo v gete sústredených 327 osôb židovského pôvodu zbavených slobody, voľného pohybu a ľudských práv. Stiesnené a neľudské podmienky mali za následok zvyšovanie počtu ochorení, samovrážd a úmrtí. Manželku Dr. Michala Gottchilfa a rodinu Vojtecha Brauna za získané vojnové zásluhy väznili ako výnimočné prípady v mestskej väznici. Za údajné spolčovanie uväznili Dr. Maximiliána Strausza, Ernesta a Karola Rótha. Koncom mája povolali do pracovnej služby zvyšok 16 až 60 ročných brancov a sústredili ich v Jelšave. V spolupráci s miestnymi fašistami povyhadzovali a spálili zo súkromných a verejných knižníc všetky knihy židovských autorov.

7. jún 1944 bol záverečným akordom. Nešťastnú masu ľudí pozostávajúcu z 303 v gete stiesnených detí, žien a starcov pod dohľadom žandárov a fašistov nahnali na veľkú železničnú stanicu. Na druhý deň ich zavretých do dobytčích vagónov vypravili do Miškovca.

9. júna 1944 prišiel rožňavský transport do tehelne v Miškovci, kde boli podmienky ešte horšie ako v rožňavskom gete.

11. júna 1944 rožňavských Židov, ktorí bez slova trpeli a odovzdali sa do vôle osudu, spolu s tisíckami spolutrpiacich nemeckí vojaci znovu naložili do vagónov. Odchádzali do neistoty. Po troch dňoch bez jedla a vody došli do Auschwitzu-Birkenau, kde ich hlasnými nemeckými povelmi vyhnali z vagónov. Potom nasledovalo triedenie. Práceschopných zatvorili do barakov, zdravotne slabších poslali do plynu a spálili. Nešťastníci, ktorí zostali nažive pracovali potom denne 14 hodín. Mnohí z týchto ľudí žijúcich v neustálom strachu zomierali pre zlú a slabú stravu.

15. októbra 1944 prisluhovači fašistov zavraždili v lese naďaleko Silickej Jablonice manželku Dr. Gotthilfa a rodinu Vojtecha Brauna. Opustené židovské nehnuteľnosti medzitým dôkladne vykradli a len časť z nich sa dostala do štátnej správy alebo do majetku mesta.

27. januára 1945 po nekonečne dlhom otroctve bol tábor smrti v Auschwitzi (Osvienčime), kde vyhubili stovky Rožňavčanov, oslobodený.

Do mája 1945 sa domov do Rožňavy vrátili tí, ktorí prežili tábory smrti aj pracovné tábory. Namiesto domova našli však svoje byty obsadené cudzími ľuďmi alebo vykradnuté. V úradoch na mnohých miestach sedeli fašisti a gardisti, ktorí sa rýchlo zmenili na odbojárov a partizánov, a ktorí zmučených a biednych navrátilcov vítali s podozrievaním a nepochopením. Márne proti tomu protestoval aj prostredníctvom tlače Alexander Róth, posledný predseda cirkevnej obce. Prenasledovanie, bezvýchodisková situácia, problémy s navrátením vlastného majetku prinútili napokon tých, čo prežili, aby opustili rodné mesto a vysťahovali sa.

V septembri 1947, keď vo veku 51 rokov zomrel Alexander Róth, sa cirkevná obec rozpadla a jej budovy zostali bez majiteľa.

Vo februári 1948 boli dovtedy čiastočne navrátené židovské majetky znovu zoštátnené, a to bol posledný úder, ktorý mal za následok vysťahovanie rožňavských Židov.

Niekoľko občanov židovského pôvodu lipnúcich na svojom rodisku sa pokúsilo zostať doma a aktívne sa začali zapájať do spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života mesta.

V roku 1951 lekárnik Ervín Róth a skupina amatérskych jaskyniarov objavili Gombaseckú jaskyňu, ktorá neskôr slúžila aj na speleoterapeutické účely. Synagóga v Rožňave bola využívaná ako sklad nábytku. Pod zámienkou výstavby autobusovej stanice z dôvodu nedostatku miesta ju napokon v roku 1957 zbúrali.

V roku 1960 sa ešte raz za čas podarilo zísť zo desiatim mužom, ktorí podľa tradície svojich predkov vykonali židovské náboženské rituály.

V roku 1964 vydala Eva Krajčiová, rod. Friedmannová, pracovníčka Okresnej knižnice Bibliografiu Rožňavského okresu, v ktorej katalogizovala publikácie vydané v uplynulých 20 rokoch.

V roku 1970 bol na Štítnickej ulici zrušený židovský cintorín, v ktorom boli stovky hrobov. Cenné náhrobníky boli prevezené do mestského cintorína, odkiaľ boli však za tajomných okolností a neznámymi páchateľmi odcudzené. Tým sa z Rožňavy stratila posledná kultúrna pamiatka na Židov.

V súčasnosti okrem asi dvoch tuctov židovských budov, o ktorých vie len niekoľko súčasníkov alebo zasvätených, nemožno nájsť žiadnu spomienku, ktorá by nám pripomínala nezaslúžene prenasledovaných Židov – našich spoluobčanov.

Hovorí sa, že šťastný človek je ten, ktorý svoj jedinečný a neopakovateľný ľudský život môže prežiť na jednom mieste; ktorému dal Pán Boh do vienka jeden domov. To sa o bývalej početnej židovskej komunite v Rožňave presvedčivo povedať nedá. Po 57 rokoch prežitých niekde v novej vlasti, v cudzine, sa im vracajú ako nočná mora roky 1938 – 1945, roky holokaustu. Dodnes v ich povedomí prežíva hrôza, ktorú na ich zničenie vymyslel šialený mozog. Aké spomienky zostali pre nás, súčasných obyvateľov mesta na našich zlomených a osudom prenasledovaných spoluobčanov? Všetko, čo vytvorili, čím zanechali za sebou stopu v Rožňave, zmizlo v nenávratne.

László Kardos, 9. 9. 2002.

Preklad: Eva Tományová, 2002

Pripravila: Mgr. Edita Kušnierová

Prikladáme jednu z fotografií bývalej židovskej synagógy, ktorá stála na mieste dnešnej turistickej ubytovne na Šafárikovej ulici vedľa budovy všeobecnej úverovej banky.

Autor: Redakcia redakcia@inforoznava.sk · © Inforoznava.sk 

Reklama

  • Prihláste sa

PRAVIDLÁ DISKUSIE

Diskutujúci nesie za svoj diskusný príspevok zodpovednosť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Redakcia nezodpovedá za obsah diskusných príspevkov. Komentáre alebo ich časti nebudú zverejnené najmä v prípade, ak nie sú zamerané k téme článku, obsahujú vulgarizmy, rasistické výrazy alebo sú osobným útokom na autorov redakčných príspevkov a iných diskutujúcich a tiež v prípade, ak budú odkazovať na iné stránky. Oneskorenie zverejnenia komentára môže nastať, ak nie je k dispozícii ani jeden z editorov portálu, ale tiež z technických príčin. ODKAZY PRE REDAKCIU nebudú zverejňované, píšte ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk, alebo použite odkazy pre redakciu.

Chcete niečo k téme článku napísať?

Komentárov: 30 k príspevku “Zmiznutí z nášho strateného svedomia”

  1. Peter Marko IP 178.41.64.65 Marec 17th, 2011 12:28

    Ďakujme autorovi, prekladateľke a pani Kušnierovej za opis tohto smutného, ale pravdivého príbehu našich spoluobčanov kozmopolitného mesta, akým bola Rožňava vždy, napriek týmto skutočnostiam. Pamätám si ešte tú nádhernú architektúru budovy synagógy, v múdrejších mestách dnes z nich majú kultúrne stánky, galérie ( L.Mikuláš) a dýcha to tam úctou a históriou. Nuž škoda… Len jedna vec ostala v našej pamäti z toho obdobia a to po rožňavsky nazývaný “húslóger”, málo…

    [Reagovať]

  2. dana IP 114.183.63.151 Marec 17th, 2011 15:55

    Pani Kušnierová, veľmi pekne ďakujem. Také to teda bolo s Rožňavskou židovskou obcou. Veľmi smutné a zaujímavé. Mená mnohých prirodzene aj chýbajú, však? Iste sú tu zaznamenané len výzamné osobnosti komunity. Ja som počula o rodine Szántó (?), mali predajňu s oblečením v nárožnom dome vedľa bývalého Grieger, v zadnej časti ktorej sú dnes potraviny Jednota. Prekvapilo ma tu, že som z uvedených mien počula len veľmi málo.
    Naozaj celkom zabudnuté… Srdečná vďaka, mám o jedno biele miesto v hlave menej.

    [Reagovať]

    Tományová IP 85.248.5.206 odpovedá:
    Marec 17th, 2011 o 20:24

    Pani Dana, v archíve mestského úradu je zoznam asi 340 občanov židovskej národnosti, ktorí boli odvlečení a po II. svetovej vojne sa z nich domov vrátil len nepatrný zlomok. V roku 2002 postavilo mesto v spolupráci s tými, čo prežili alebo s ich pozostalými pomník obetiam holokaustu z Rožňavy, ktorý stojí v novej časti mestského cintorína.

    [Reagovať]

    dana IP 121.115.77.172 odpovedá:
    Marec 18th, 2011 o 8:38

    Pani Tományová, ďakujem pekne za info. Pozrela som sa na stránkach mesta, ale nie je mi celkom jasné, či je to ten archív, kde pracuje pani Nagypálová (archivuje zmluvy a pod.), alebo či pri úrade je ešte nejaký iný. Ďalej by som chcela vedieť, či je ten archív verejnosti voľne prístupný.
    Boli by ste taká dobrá a informovali ma? Vopred ďakujem a prajem príjemný deň.

    [Reagovať]

  3. jaskyniar IP 212.81.16.1 Marec 18th, 2011 7:40

    OPRAVA:
    najprv citát z článku: V roku 1951 lekárnik Ervín Róth a skupina amatérskych jaskyniarov objavili Gombaseckú jaskyňu,
    Tvrdenie je tendenčné a nepresné.
    Jaskyňu objavili v roku 1951 dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy (V. Rozložník, L. Herényi, Š. Roda, A. Abonyi, A. Rusňák, Š. Ivanec a i.) Je pravdou, že najdlhšie žijúci z nich – Štefan Roda, lekárnik v Plešivci robil dlhé roky spolu s p.Ing. Ladislavom Rajmanom v jaskyni výzkumy, ale objaviteľov stmelil a viedol Viliam Rozložník z Dobšinej. Pán Štefan (nie Ervín!) Roda bol súčasťou skupiny objaviteľov. Dôkazy sú v knihe Jaroslava Stankoviča a Pavla Horvátha: Jaskyne Slovenského krasu v živote Viliama Rozložníka.

    [Reagovať]

    Dita Kušnierová IP 178.41.170.190 odpovedá:
    Marec 18th, 2011 o 10:36

    Za opravu ďakujeme; vždy je dobré, keď sa nájde niekto, kto veci upresní, aby informácie boli spoľahlivé.

    [Reagovať]

    Peter Marko IP 178.41.64.65 odpovedá:
    Marec 18th, 2011 o 11:05

    No trochu máš “jaskyniar” málo informácií a tvrdenie autorky článku nie je tendenčné a nepresné…koncom 50-tych rokoch bol som prítomný na každom rokovaní jaskyniarov v príjemnej izbe u Štefana Rodu( E.R.) (vtedy už bohužial Vilo Rozložník nemohol byť medzi nami), veľa sme chodili ešte na sifón v Gombaseckej jaskyni, ale už bola živá aj jaskyňa Buzgó…krásne jaskyniarske týždne, ale už to len bolo…

    [Reagovať]

    jaskyniar IP 212.81.16.1 odpovedá:
    Marec 18th, 2011 o 13:15

    pán Marko, ja mám informácií celkom dosť. Vilo Rozložník mi bol bližší, ako si viete, pane, predstaviť!

    Apropó: ja sa nebavím o tom, čo bolo po jeho smrti.

    [Reagovať]

    mjr.Maixner IP 83.215.35.196 odpovedá:
    Marec 18th, 2011 o 15:03

    p.Marko . Skuste si najst chvilu casu a precitajte si nieco o Viliamovi Rozloznikovi
    doporucujem celkom fundovane “vlakno” od jeho synovca.
    http://www.dobsincan.estranky.sk/stranka/spomienky-na-viliama-rozloznika-

    v zavere je pekna spomienka na jeho posledne roky zivota od Ondreja Zudela.

    [Reagovať]

    Peter Marko IP 178.41.64.65 odpovedá:
    Marec 18th, 2011 o 15:57

    Ďakujem za ozaj nádhernú spomienku na Vila Rozložníka, musel byť úžasne činorodý človek, akých je už dnes málo…

    [Reagovať]

    Dita Kušnierová IP 178.40.47.49 odpovedá:
    Marec 19th, 2011 o 17:40

    Malá oprava: autorom článku je pán Kardos, ja som to len pripravila na uverejnenie.

    [Reagovať]

  4. jaskyniar IP 212.81.16.1 Marec 18th, 2011 14:19

    ešte sa predsa opýtam:
    pán Marko, pre vás je Ervín Roth a Štefan Roda tá istá osoba? Ak áno, máte naozaj viac informácií, mám o ne záujem. Poskytnete?

    [Reagovať]

    Dita Kušnierová IP 178.40.47.49 odpovedá:
    Marec 19th, 2011 o 17:38

    Zaiste je to jedna a tá istá osoba, po vojne došlo z pochopiteľných dôvodov k úprave tohto priezviska; len s krstným menom nie som si istá, to predsa nebolo nutné meniť. Ervín mohol byť otec Štefana – moja mama Rožňavčanka si spomína na nápis Ervín Róth na jednom obchode na námestí. Treba sa na to opýtať Mgr. Štefana Rodu, lekárnikovho syna, ktorý pracuje na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Rv.
    Spomienku na Viliama Rozložníka som čítala, aj som prispela vlastnou.

    [Reagovať]

    dana IP 118.21.79.189 odpovedá:
    Marec 19th, 2011 o 23:22

    Pani Kušnierová, nebol to náhodou ten obchod s odevami, ktorý som spomenula vyššie – vedľa Griegera, dnes v zadnej časti Jednota? To by mala byť podľa mojich hmlistých info rodina Szántó – Róth (?).

    [Reagovať]

    Dita Kušnierová IP 178.41.28.33 odpovedá:
    Marec 20th, 2011 o 18:33

    Podľa pamäte mojej mamy bol obchod Róthovcov na mieste dnešnej Tatra-banky, medzi bývalým hotelom Orava (dnes Potraviny)a domom Markovcov, v ktorom je dnes kníhkupectvo a cukráreň. Pán inžinier Marko by to asi vedel lepšie ako ja.

    [Reagovať]

    dana IP 114.181.26.55 odpovedá:
    Marec 21st, 2011 o 2:13

    Pani Kušnierová, ďakujem pekne za info.

    [Reagovať]

  5. Peter Marko IP 178.41.64.65 Marec 18th, 2011 15:45

    Viete, veľmi ťažko je to pochopiť už dnes, ale tie povojnové roky boli veľmi ťažké a ľudia si menili aj identitu len možno zato, aby prežili…, poznám to aj z našej najbližšej rodiny…viac v tejto veci by som ozaj nerád poskytoval, je to veľmi, veľmi citlivá otázka…

    [Reagovať]

    dana IP 118.21.79.189 odpovedá:
    Marec 19th, 2011 o 23:25

    Pán Marko – Benešove dekréty? Tiež otázka, ktorej sa historici vyhýbajú…
    “Výmena obyvateľov”

    [Reagovať]

    juro IP 95.102.154.144 odpovedá:
    Marec 21st, 2011 o 12:49

    Pani Dana! Povedzte mi už, a načo by už bolo dobré, otvárať Benešove dekréty? Ľudí treba spájať a nie ich proti sebe štvať, ako to robia všetky národne orientované strany. Každá, historikom dobre vyslovená myšlienka, sa v konečnom dôsledku, ústami politikov, stane akousi zbraňou, ktorou ohrozuje súžitie národov. Nevytvárajme živnú pôdu pre špekulantov, pretože len na to čakajú. História má slúžiť, ako varovný prst, aby sa človek nedopúšťal chýb, ktoré už v minulosti urobil, ale určite by som sa orientoval skôr na prítomnosť a budúcnosť. Bolo by prinajmenšom slušné, spomenúť si aj na tých, ktorí položili svoje životy za oslobodenie Rožňavy, a neboli židia. Odsudzujem genocídu a nesúhlasím s ňou, ale odmietam zo všetkých židov robiť národných hrdinov, pretože nimi jednoducho neboli.

    [Reagovať]

    dana IP 121.117.220.222 odpovedá:
    Marec 21st, 2011 o 14:37

    Pán Juro, môj záujem o rožňavských Židov pramení v potrebe zaplňovať si biele miesta vo svojich vedomostiach. S hrdinstvom to nesúvisí. Vo svojej pracovnej praxi i v súkromí neustále narážam na otázky, odpovede na ktoré sa ťažko hľadajú. A často ma privádza do úžasu to, koľko o svojich dejinách nevieme, koľko klišé a tabu naše všeobecné povedomie o sebe samých obsahuje. Fascinujú ma osobné spomienky, autentické rozprávanie pamätníkov, ktoré mi môže vyjaviť dejiny v konkrétnejšej, živšej, človečinou smrdiacej podobe, neskreslenej ideológiou víťazov. Budem Vám len vďačná, keď tu napíšete niečo o tých, čo sa podieľali na oslobodení Rožňavy, o tom tiež nič neviem. Nemyslím si však, že je užitočné historické omyly, problémy zamlčiavať, lebo pôjdeme ďalej takí istí hlúpi, ako sme prišli.

    [Reagovať]

    juro IP 95.102.154.144 odpovedá:
    Marec 21st, 2011 o 16:04

    Pani Dana! 99% obyvateľov Slovenska má úplne iné problémy, ako po desaťročiach riešiť židovskú otázku. Je to otázka bytia a prežitia. A čo sa týka Benešových dekrétov, okrem nacionalistov v SMK ich nikto nevyťahuje. Keď to zvulgarizujem, môžme v tejto debate skončiť pri Rímskej ríši, Osmanskej ríši, Veľkonemeckej ríši, pri Rakúsko – Uhorsku, a považujem to za politické “krmivo” pre národne založené strany. Začnú sa k tejto téme vyjadrovať ľudia, ktorí nemajú ani šajnu o histórii, ako sa tu objavil “člen SAV”, ktorý nám jasne napísal svoj názor o SNP. Chudák, je mi ho ľúto, lebo on ozaj pôjde dopredu hlúpy, snáď hlúpejší, ako keď sa narodil. Umenie poniektorých ľudí je v tom, že inteligentne a cielene hádžu do placu témy, ktoré vyvolajú len nevraživosť a národnostnú nenávisť, žiaľ…

    [Reagovať]

    P. Horňák IP 213.151.218.137 odpovedá:
    Marec 21st, 2011 o 16:47

    Juro!
    S tým , že niekde treba nalinkovať “červenú” čiaru , súhlasím.
    Že Benešove dekréty vyťahuje iba voľajaká strana , može mať dôvod v tom , že práve v nej sú ľudia , ktorí prišli zo dňa na deň o všetko.
    Skúste si predstaviť , že od zajtra nemáte nič . Kedy na to zabudnete ?

    [Reagovať]

    juro IP 95.102.154.144 odpovedá:
    Marec 21st, 2011 o 18:35

    P.Horňák! História mojej rodiny je úzko spätá s týmto problémom. Včera som si listoval doklady, kde môj otec aj matka žiadali o zachovanie československej štátnej príslušnosti v roku 1946, lebo im hrozilo vysťahovanie. U otca to vyšlo, u matky nie. Jej rodina sa musela vzdať všetkého majetku a odísť s batôžkami (5 detí), zmeniť identitu. Za pár rokov sa smeli vrátiť, ale už to pôvodné im nikto nevrátil, okrem mena. Mám podpisy ľudí, komisií, ktoré sa podieľali na týchto špinavostiach a všetkých hádzali do jedného vreca. Neznamená to však, že teraz budem plakať nad rozliatym mliekom, keď charakter súčasných problémov je úplne iný. Takže vidíte, možno sa ma to týka viac, ako tých, čo tu veselo vypisujú o neprávostiach. Ja v tom vidím účelovosť a šovinistickú propagandu. Všetko raz prebolí…

    [Reagovať]

    P. Horňák IP 213.151.218.129 odpovedá:
    Marec 21st, 2011 o 20:00

    Moja mama si ten doklad schováva ešte aj dnes. Pre istotu .
    Takáto trauma neprebolí . Namä ak ju chce niekto bagatelizovať.

    [Reagovať]

    kladivo IP 78.141.102.191 odpovedá:
    Marec 21st, 2011 o 21:43

    Ocuvaj Hornak! Mal som jednu kolegynu a cestovali sme spolocne z Viedne. Ked sme vyrazili, povedal som jej jeden vynikajuci vtip. A vies, co bolo na tom zaujimave? Zacala sa smiat az v Bratislave. Chcem sa spytat, kedy ta trauma zacala? V roku 2011? No vidis, tebe to trvalo 65 rokov, kym si si uvedomil, co sa vlastne stalo. Nemam pre teba dobru spravu, reklamacie uz neberu. A vobec tu vec nebagatelizujem. Ja mam tiez taky pripad. V roku 1990 som sa rozviedol. Vcera som isiel varit gulas, a predstav si, hladal som svoj maly nozik na cistenie zemiakov. Ked som ho uz dost dlho hladal, napadlo ma, ze mi ho iste moja byvala zena niekde schovala, ked som od nej odisiel. Predstav si ju sv.. jednu! A aj ked preslo 21 rokov, velmi mi chyba. Ale az teraz ma to napadlo. Nemyslim, ale ten nozik…

    [Reagovať]

    Peter Marko IP 178.41.64.65 odpovedá:
    Marec 21st, 2011 o 15:50

    Pani Dane: nie, nejedná sa o tie dekréty…a pani Dite Kušnierovej: od rodičov vieme, že spomínaný vedľajší dom vlastnili sestry Róthové, ktoré sa po vojne už bohužiaľ nevrátili a bol tam skutočne obchod s odevami?…

    [Reagovať]

  6. dušan IP 88.212.1.94 Marec 20th, 2011 8:26

    členovia rodiny Gotthilf uvedený v článku sú pochovaný v Nižnej Slanej

    [Reagovať]

  7. Slovák IP 88.212.36.220 Marec 31st, 2011 6:48

    Občania európskych štátov majú negatívne postoje k Židom. Nemecká sociálnodemokratická Nadácia Friedricha Eberta zverejnila výsledky prieskumu protižidovských a protiizraelských postojov v európskych štátoch. S výrokom “Židia majú príliš veľký vplyv (v mojej vlasti)” súhlasilo 69,2% Maďarov, 49,9% Poliakov, 27,7% Francúzov, 21,2% Talianov, 19,9% Portugalcov, 19,7% Nemcov, 13,9% Britov a 5,6% Holanďanov.

    [Reagovať]

    mjr.Maixner IP 83.215.35.196 odpovedá:
    Marec 31st, 2011 o 12:54

    ..a ty sa cudujes?????

    [Reagovať]

  8. Dita Kušnierová IP 95.102.241.252 Marec 31st, 2011 9:30

    Ak má niekto veľký vplyv, znamená to, že sa dokáže svojimi schopnosťami presadiť. Maďari,Poliaci, Francúzi, Taliani, Portugalci, Nemci, Briti, Holanďania – sú to všetko kresťania, tak prečo sa tomu čudovať ? Predsa prekliatie Židov v kresťanskom podaní spočíva hlavne v tom, že majú na svedomí smrť Ježiša Krista;i keď je známe, že podľa proroctiev táto smrť bola nevyhnutá pre naše vykúpenie. Ale predsa Ježiša v konečnom dôsledku neukrižovali Židia, ale Rimania. Takže kvôli legende, ktorej výsledkom je to prekliatie,sa ešte dokonca aj v 21. storočí nájdu ticícky Európanov, ktorí sa za svet nevzdajú vypestovaného návyku odporu voči Židom, ale aj židom(žiaľ,sme nepoučiteľní).

    [Reagovať]




 zostávajúcich znakov