Obviňovanie Rómov zo zničenia Krásnej Hôrky? Andrássyovci by sa otáčali v hrobe

V piatok priniesol Denník N obsiahly rozhovor s Júliusom Barczim, zástupcom generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea pre hrady, zámky a kaštiele. Od minulého roku zároveň šéfuje múzeu v Betliari.

„Budujem si tím, prijímam nových ľudí, stúpla návštevnosť, embargo na informácie o tom, čo robíme, sa zrušilo, máme nové expozície a pracujeme na ďalších,“ uviedol Barczi okrem iného.

Podľa neho je Betliar zvláštny problém. Nazýval sa síce múzeom, ale nevykazoval známky toho, čo má múzeum robiť. Boli tam expozície, ktoré sa ráno otvorili, večer zatvorili a iba jediná osoba sa dlhé roky venovala zbierkovým predmetom a tomu, aby pokročil výskum.

Zdôraznil, že hlavným „programom“ v hradnom či kaštieľnom múzeu je  jeho expozícia, a tú je potrebné dobre prezentovať. Sám ním tiež roky bol, a aj teraz si sem-tam „zasprevádza.“ Dobrý sprievodca vie podľa neho správne intonovať a aj závažnú informáciu o histórii či umení vie podať tak, že to nevyznie ako čosi, čo školsky ubíja a je to nepríjemné.

„Veľa našich múzeí má však sprievodcov – stredoškolákov či vysokoškolákov, a to nie je šťastné. Majú to byť profesionáli, vo svete je to certifikované povolanie, dokonca dobre platené. U nás sú to letné brigády, čo je až honosné pomenovanie – mnohí študenti z toho majú iba letný výlet. V Betliari sme to na nasledujúcu sezónu už zmenili,“ vysvetlil.

Aj on chce vsadiť do budúcna na zážitkovosť. „Myslím, že práve v Betliari by sa nám to čoskoro mohlo podariť – pripravujeme napríklad veľmi atraktívny program o Sissi. Bude to prvá výstava svojho charakteru na Slovensku a nebude to, samozrejme, iba v rovine Romy Schneider ako Sissi, ale predstavíme ju ako reálnu historickú osobnosť, ktorá niečo znamenala.“

Výstavu má otvoriť arcivojvoda Georg Habsburg.

Pri kaštieli v Betliari plánuje otvoriť bufet, aby si tam hostia mohli dať kávu alebo prosecco. Bude sa volať Španga, ako sa volal aj trpaslík Emanuela Andrássyho. „Bude to čosi navyše, posedieť si pri kaštieli s palmami, veď to je príjemné. Pripravujeme aj museum shop a v zadnej časti parku budú v lete sokoliari – chceme, aby sa ľudia v areáli kaštieľa zdržali dlhšie ako len jednu hodinu, čo je čas bežnej prehliadky interiéru.“

Na nastávajúcu sezónu ponúkli školám nech si v kaštieli odučia hodiny dejepisu.„Môžu tam prísť a stráviť tri vyučovacie hodiny za sebou. Nič za to nechceme. Zatiaľ nikto nereagoval, ale my ich budeme ďalej pokúšať.“

V otázke zodpovednosti za to, že hrad Krásna Hôrka zhorel, má jasno od začiatku: Zodpovedné bolo múzeum.

„Ak niekto zahodí vo vzdialenosti tristo metrov od pamiatky ohorok z cigarety a z toho v 21. storočí zhorí pamiatka – to je predsa absurdné. Tú cigaretu mohol odhodiť hocikto – aj strážnik hradu, alebo návštevník, ktorý si normálne zaplatil vstupné. Obviňovanie rómskych detí a k tomu následne pridružené partnerstvo s Kotlebom – to je mi vrcholne nesympatické,“ zdôraznil.

Aj preto, že pozná postoje Andrássyovcov – vie, akí boli liberálni a spravodliví, podľa neho, keď toto videli, museli sa obrátiť v hrobe.

„Keď drevená šindľová strecha nie je ošetrovaná – zhorí. A všetky strechy hradu horeli do dvadsiatich minút. Ošetrený šindeľ tak rýchlo veru nehorí. A hovoriť, že múzeum nemohlo vyrúbať stromy z okolia hradu, lebo by nemalo kam upevniť bleskozvody, pretože bez stromov by odplavilo zem z hradného kopca – veď to je hlúposť. A toto rozprávala pani Eva Lazárová – bývalá šéfka Múzea Betliar, pod ktoré Krásna Hôrka patrí. Ona však povedala aj iné hlúposti,“ pokračoval Barczi.

Pripomenul, že riaditeľkou bola od roku 1993. Predtým, od roku 1963 do 1993 bol riaditeľom jej otec a potom od 1993 bol jej zástupcom. „Čo to je? Biologická inštitúcia? Monarchia? Neviem nič dobré o týchto ľuďoch povedať, odkedy som v betliarskom múzeu, lebo vidím, čo urobili.“

Tým, že v Betliari podľa neho nefungovali mnohé veci tak, ako mali – výskum stagnoval. Nastala obrovská migrácia zbierkových predmetov medzi Krásnou Hôrkou a Betliarom.

„Je tam odborníčka – doktorka Silvia Lörinčíková, ktorá – napriek tomu šialenému vlnobitiu, nevkusu a neprajnosti voči jej práci zo strany pani Lazárovej – dokázala v tichosti poctivo pracovať. Ale pri desiatkach tisícoch zbierkových predmetov je nemožné, aby to zvládol jeden človek,“ odpovedal na otázku, či bol v Betliari odborník, ktorý by sa týmto zbierkam venoval.

V administratívnej budove v jednej skrini natrafil na uteráky s monogramami Emanuela a Gejzu Andrássyovcov aj Ilony Andrássyovej, dokonca obrusy s ich erbom. „Keď som sa pýtal, čo sú to za veci, bolo mi povedané, že ich múzeum používalo v hosťovských domoch.“

Do Betliara pozýva v lete, majú dohodnutú spoluprácu s Botanickou záhradou. Do parku sa vrátia exotické rastliny a dreviny, budú tu pávy, papagáje, nový bufet, nová pokladnica na úrovni a v neposlednom rade pripravujú zásadnú reinštaláciu všetkých interiérov kaštieľa, aby sa do nich vrátila atmosféra obdobia, v ktorom ho obývali Andrássyovci.

„Chceme ukázať, ako sa tam skutočne žilo, lebo dnes to cítiť nie je,“ sľubuje.

Celý rozhovor si môžete prečítať na stránke Denníka N.

Zdroj: Denník N Foto: Archív infoRoznava.sk

SÚVISIACE ČLÁNKY – Barczi: Nečakajte na riešenia odinakiaľ /Starosta podpísal rozhodnutie o zastavení stavby vysielača pod Krásnou Hôrkou

Čitateľská súťaž: Auto na víkend, navigácia, usb kľúče, knihy…

Bezplatná občianska inzercia, kliknite sem a vyskúšajte: Bazár.infoRoznava.sk

20 Komentářů k "Obviňovanie Rómov zo zničenia Krásnej Hôrky? Andrássyovci by sa otáčali v hrobe"

  1. Pfuj..ale mi odlahlo.
    Bude novy bufet,sokoliari,papagaje…
    Romom je odpustene,vlastne niet vinnika a pani Lörincikova je rehabilitovana.

    To,ze strecha na hrade KH nie je este stale hotova ,NEVADI. Podnikatelia v Krasnohorskom Podhradi aj v tejto sezone budu pravdepodobne na podpore,taktiez NEVADI.

    Zivot ide dalej

    • Nechápem narážku o pani Lörinčíkovej. Načo sú takéto hry na viem nepoviem?

      V texte článku sa spomína ako záchranárka pamiatok napriek nevraženiu dedičnej riaditeľky, čo je záslužný čin. „Je tam odborníčka – doktorka Silvia Lörinčíková“. Na webe som našiel jej magorát a články v slovenčine i maďarčine. O doktoráte neviem, ale možno ho získala nedávno a vie o ňom pán Barczi.

      V každom prípade odvolanie dedičnej riaditeľky tú neandertálsku Rožňavu trochu scivilizovalo. Ľavôt ostalo ešte dosť. Rodinkári sa na súde a aj Zolo Gallo zdedil prokuratúru po svojom otcovi. Burdiga s podporou Babiča vyhral voľby pod sloganom „byť a ostať Neandertálcom“.

  2. Mohol spomenúť aj finančné toky na hrad, alebo o nich nič ani len netuší?

    • Toky su…ale je tu informacne embargo.
      Ved aj pri stavbe dialnicnych tunelov sa tuneluje.Myslis ze pri strechach je to ine??

      • Dnes som počul na TA3 , že celková rekonštrukcia bude stáť 15 MEGA, to ja fakt v riti ! Takže umelo navýšený rozpočet, z toho tak 15% provízie, už rozumiem, prečo nikto nenesie zodpovednosť za škodu, veď vlastne tunelárom urobil dobre.

  3. …úplná klasika mailovej dekomunikácie…ani len jedno pozitívne slovo, pozitívny náhľad, že konečne sa ľady pohnú a vrátime sa k historickým skutočnostiam…nepostrehli ste náhodou, že ten návštevník nemá v Betliari zostať len hodinu, ale budú pre neho prichystané ďalšie aktivity v parku za kaštielom?, že v tých priestoroch má byť oživený „duch“ vtedajšej doby, keď bol kaštieľ obývaný poslednými majiteľmi? nuž ale…diskutujme ďalej

    • Pre mňa je to krok správnym smerom. Presne na toto som myslel pri kritike plánu rozvoja mesta, presne takéto veci tam chýbali explicitne uvedené. Systematicky ponúknuť niečo návštevníkovi tak, aby zostal čo najdlhšie a aby mal za čo utratiť svoje peniaze, ak má chuť utrácať. Na výlete sa utráca iracionálne. Bufet, stánok so suvenírmi, porcelánové náprstky, podobizne Dionýza Andrássyho, kožené opasky, otvárače na fľaše s tromi ružami, cukrová vata. Deti povoziť na poníkovi. Aby čo najviac peňazí ostalo v Rožňave. Dobrý začiatok.

  4. Edita Kušnierová | 12. marca 2015 z 9:08 | Odpovedať

    1.Keď má niekto pochybnosti o odbornosti Sylvie Lőrinčíkovej a Júliusa Barcziho, stačí si pohľadať na webe ich príspevky, prípadne sa začítať do príslušných vedeckých zborníkov, v ktorých publikovali.Okrem nich sú v múzeu Betliar v súčasnosti ďalší fundovaní odborní pracovníci, o akých sa nám donedávna v tomto múzeu dalo len snívať.
    2. S finančnými tokmi na obnovu Krásnej Hôrky, samozrejme, nedisponuje vedenie tohto múzea, ale nadriadený orgán a tým je Ministerstvo kultúry SR.

    • Presne toto som urobil aj ja. Silvia Lörinčíková je prítomná bohatou publikačnou činnosťou vo viacerých jazykoch. Ak napriek nevraživosti vedenia roky zachraňovala artefakty pred ukradnutím či zničením, tá osoba je u mňa hrdina.

      V Rožňave je veľa darebákov, na ktorých treba ukazovať prstom. Ale dobrým a statočným ľuďom treba vzdať poklonu a úctu.

  5. ..tak fajn, že diskúzia nabrala správny smer, teší ma to. Vedel by som veľa zaujímavého porozprávať z obdobia, keď sme ako Gemstav rekonštruovali betliarsky kaštiel, keď nikto nemal odvahu rozobrať krásne kachlové pece,lebo aj pod nimi bolo treba vymeniť prehnitý strop…alebo vymeniť strop v červenom pavilóniku tak, aby freska stropu ostala na mieste…nuž podarilo sa to a som nato dodnes hrdý, že môžeme ukazovať svetu tú krásu v neporušenom stave. Tu v Betliari sa prvý krát použili protivlhkostné omietky Terranova na prízemí, len ten stav bolo potrebné ďalej rozvíjať, lebo si myslím, že každá takáto pamiatka z kultúrneho dedičstva má byť živá, však aj predkovia tieto stavby rozvíjali, vylepšovali a hlavne starali sa o ne…ten krásny parku (ja si ho ešte pamätám z 50-tych rokov) bol v tom čase ešte udržiavaný a bolo čo ukazovať, dnes je to zdevastované celé (uplne zbytočne sme kreslili, ako pracovníci stavebnej priemyslovky, tie objekty v parku, naše nákresy sa mali použiť ako podklady pre ich rekonštrukciu, my naivky…), nuž ja som večný optimista a preto verím, že všetko v dobré sa obráti a kaštiel Betliar bude zanedlho zaradený medzi skvosty, čo bude možné obdivovať…

    • Edita Kušnierová | 13. marca 2015 z 10:56 | Odpovedať

      Park je už medzi skvosty zaradený 30 rokov (Svetový zoznam historických parkov a krajín evidovaný v ICOMOS-IFLA), žiaľ, nesprávame sa k nemu adekvátne. K jeho znehodnoteniu prispelo za tie roky niekoľko polomov, ale i nesprávne využívanie niektorých jeho častí (chatová osada, futbalové ihrisko,najnovšie zvieracia farma). Treba však povedať i to, že na jeho sústavnú obnovu bolo vyčerpaných nemálo štátnych i európskych financií. Park je živý organizmus a vyžaduje si neustálu údržbu a revitalizáciu, čo je práca veľmi náročná. Na jedno múzeum, ktoré má na starosti kaštieľ, hrad, mauzóleum a park, je to skutočne priveľa.

      • A ešte si v tom parku pamätám bronzového Buddhu a už tam nie je.

        • Edita Kušnierová | 15. marca 2015 z 9:29 | Odpovedať

          Dobrý deň pán Kanala. Socha Budhu spolu s ďalšími dvomi sochami (socha stredovekého rytiera a socha černocha) zmizli z parku, ak sa dobre pamätám v roku 2005 v priebehu dvoch letných mesiacov júna a júla. Pritom objekt bol strážený aj v noci. Vedenie SNM vtedy tento závažný priestupok voči ochrane zvereného štátneho majetku úplne odignorovalo a nič sa nedialo, hoci Betliarčania boli maximálne pobúrení a sú dodnes. Zhodou okolností sa mi náhodne pošťastilo rozprávať sa o tomto incidente s jedným zástupcom polície, ktorá to vyšetrovala, vedeli, kto to spôsobil, vedeli, že sochy sú v zahraničí(MR) – nemohli však s tým nič robiť, lebo nemali príkaz prokurátora na domovú prehliadku dotyčného nového zahraničného vlastníka (takto mi to formuloval dotyčný vyšetrovateľ.
          Nebola to prvá krádež v betliarskom parku.V roku 1988 zmizla z tzv.Hermesovej studne (drobná stavba na spôsob rímskych kúpeľov s kopulou)socha putta (nahá detská postava typická pre antické umenie)na delfínovi, pričom dotyčná stavbička bola sústavne otvorená a voľne prístupná. Upozornila som na to vtedajšieho riaditeľa múzea s tým, aby objekt uzavrel, lebo sa môže stať, že z neho niečo zmizne. Nestalo sa, objekt neuzavreli, a socha zmizla. Ba čo viac, onedlho potom ústrednú sochu antického boha Hermesa (možno Bakcha)niekto rozmlátil a rozbil na niekoľko kusov (tieto kusy dodnes ležia v drevenej kôlni vedľa kaštieľa; ak tam ešte vôbec sú).Až po tomto incidente sa uráčilo objekt uzavrieť visacou zámkou.
          Veľa, veľmi veľa škody sa napáchalo v betliarskom parku.Kde je plastika jelenčeka spred budovy bývalej andrássyovskej lesnej správy? Kde je drobná plastika diviaka, kde je unikáktna lavička z ružového mramoru? Kde sú vzácne kamenné epitafy nezodpovedne sňaté zo steny lesného pavilónu zvaného Bosniak? Bolo ich 5; dnes sú na dlážke tzv. slobodomurárskeho pavilónu dva z nich, jeden skoro celý, z druhého iba torzo. Pritom všetkých 5 bolo svojho času reštaurovaných (dodnes existuje v archíve pamiatkového úradu dokumentácia o ich reštaurovaní – samozrejme, za štátne peniaze). Dobrá pamäť niekedy bolí – je to aj môj prípad.

  6. mna by zaujimalo, ako je to, alebo ako to bude s parkovanim pri kastieli. lebo sa mi zda, ze sa tam vyberalo dost vela penazi..

  7. …slovenská smutnosť a prístup štátu k samosprávam v oblasti podielových daní…

  8. Henrieta Viziová | 17. júla 2015 z 21:54 | Odpovedať

    …súhlasím s názormi v článku.Požiar pri tom stave v akom bolo okolie hradu mohol spôsobiť ktokoľvek.Stav hradu ako aj jeho expozícia boli vizitkou vtedajšej správy a vedenia SNM Betliar.Pre niektorých mnohé exponáty boli len „haraburdy“.S radosťou sledujem prácu súčasného vedenia SNM Betliar,akcie ktoré pripravujú robia v Betliari.Je to oživenie starého skostnateného roky živeného kolobehu prehliadok. Len tak ďalej !!! A po prázdnych sľuboch a dlhej nečinnosti bývalého vedenia je konečne aj na „hrdom hrade“ vidieť pokroky pri rekonštrukčných prácach.Za čo patrí vďaka nielen p. Barczimu a jeho tímu,ako aj všetkým robotníkom čo sa na prácach podieľajú.Nakoľko ma ku hradu viaže zvláštne puto už sa neviem dočkať a teším sa na to keď po rokoch znovu prekročím vstupnú bránu a budem mať možnosť si opäť pozrisť jeho tajomstvá a krásu.Škoda len,že znovuzrodenie hradu neuvidí človek,ktorý sa svojho času snažil hrad v rámci vtedajších možností aspoň trošku zvelaďovať,a svojím výkladom aj s dávkou humoru neunudiť návštevníkov,ktorí sa na hrad často aj vracali.Na záver ešte raz jedno veľké ĎAKUJEM všetkým za ich súčasnú prácu pri obnove hradu.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.


*