Sigur Rós / Með suð í eyrum…

Február 8, 2010 | Prečítané 687x

…vid spilum endalaust. Sú štyria a sú z Islandu. Hrajú nádherný koktejl namiešaný z meditatívnej hudby, post-rocku, dream popu, folku, klasiky, ambientu a prvkov minimalizmu. Spievajú vymysleným jazykom. Zapamätáte si ich aj vďaka unikátnemu falzetu speváka Jonsiho či netuctovým cd-obalom. Ale no tak, hádam ste sa len nezľakli Sigur Rós?

Exoticky znejúce kapely to v stojatých vodách (nielen) slovenského hudobného éteru nemajú vôbec ľahké. Inak ako anglicky naspievané piesne končia zväčša v škatuľke s nálepkou „etnohudba“ a aj tá je v agresívne priemernom playliste väčšiny rádií niekde v šedej zóne. To, čomu hneď nerozumieme, sa javí podozrivo – paradoxne aj v hudbe.

Melódie chválabohu rodia vo vnútri človeka aj pocity, na ktoré slová nedočiahnu. Ten je potom ako na farmakologickej hojdačke – raz hore a o chvíľu zasa dolu. Lenivé a pohodlné podvedomie všetko vníma a v sebaobrane hľadá slovné zábradlie, ktorého by sa v tej nestálosti chytilo. Ak nenájde celistvý text, pýta si aspoň surové heslá – len aby sa nemuselo trápiť a nechať váľať v tekutých emóciách. Emócie dávajú len málokedy jasný zmysel, dotvárame si ho tým, že napr. hudbu zatvárame do slovných ohrádok – na tri zámky. Len slová môžu dať pocitom konkrétnu podobu – keď im vtlačíme pevný interpretačný rámec, ostanú pocity úplne odzbrojené a nahé.

Ale čo ak pri počúvaní hudby slovám nerozumieme – čo ak je všetko vyslovené len akési smiešne dada? A čo ak ani len námatkovo nenachádzame heslá – čo ak žiadny jazyk vôbec neexistuje a nemáme teda zvnútornené žiadne základné asociácie typu „I need, I love, I feel“, na ktoré by sme sa upli? So svojimi citovými patológiami vtedy ostávame sami, sme odkázaní výlučne na poctivé vnímanie a zdĺhavé triedenie prežívaného.

Asi takéto dobrodružstvo ponúkajú Sigur Rós. Je úplne zbytočné chniapať po slovách – prvé štyri štúdiové albumy (Von / Ágætis byrjun / () / Takk…) naspievala kapela z Reykjaviku vo vymyslenej reči „vonlenska“ (von – nádej). Ten aktuálny „Með suð í eyru vid spilum endalaust“ (v preklade: So bzukotom v ušiach hráme bez prestania) je zasa zmesou islandčiny a vonlensťiny. Text samotný je teda len křoví – podstatná je hudba.

Tá je tvorená melancholickými melódiami zabalenými do rozličných farieb. Farby sú to ale napospol mystické, rozmazané a neidentifikovateľné, vytvárajú tajomné obrazy, svetlá a tiene, čím pri každom počutí nútia hľadať stále nové a vlastne nikde nekončiace priestory pre interpretáciu. Tak, ako je typický sigur-ros-zvuk farebný horizontálne, je pestrý aj vertikálne: v jednom momente je vyhnaný do sférických výšok kde pôsobí majstátne ba až sakrálne, aby sa o chvíľu rytmicky zlomil prudko smerom nadol na to najdôležitejšie – často klavír -  a ostal ležať pri zemi, odkiaľ sa nedá odlepiť. Zdrcnútá esencia tých najodľahlejších, najprotichodnejších a často aj dovtedy neexistujúcich emočných kútov – taký je každý album od Sigur Rós.

Kým prvé nahrávky Sigurov možno označiť za osamelé a introvertné, ostatné „bzučanie v ušiach“ obsahuje celkom netypicky aj svetlé momenty a je pomerne vitálne. Svedčí o tom aj samotný motív na prednej strane CD – štyri nahé postavy nonšalatne prebehujú krížom cez diaľnicu – symbol uponáhľanej moderny – a neomylne smerujú do prírody – symbol pre modernu tak nemoderný.

Snahu o prirodzenosť ako základný prvok albumu je cítiť aj z jeho obalu ako celku: názvy piesní sú písané akoby obyčajným perom – nie na klávesnici, piata v poradí „festival“ musela byť dokonca preškrtnutá a napísaná vedľa znova – prvý krát bola načarbaná chybne s „f“ namiesto „v“. Akoby sa niečo už raz na počítači napísané nedalo opraviť. Samozrejme, dá sa, ale…spočíva krása fakt v naliehavej dokonalosti?

Dynamické a šmrncnuté naturalizmom – tak sa javí „bzučanie v ušiach“ po prvom zoznámení sa skrz jeho obal. Úplne rovnako je otvorená aj jeho hudobná časť – úvodne dve piesne „Gobbeldigook“ a „„Inní mér syngur vitleysingur“ sú akousi ódou na slobodu a voľnosť v jej najbazálnejšom slova zmysle – pumpujú do uší energiu a nútia sa bez rozmyslu hýbať a hopkať, ako sa to koniec koncov deje aj vo videoklipe k prvej skladbe.

Radosť zo života však pomaly prchá a druhá polovica „bzučania“ sa vracia do melancholických klavírnych („flotavik“) resp. akustických melódií („IIIgresi“), aké sú u Sigur Rós štandardom. Album je uzavretý piánovou meditatívnou skladbou „All Allright“, jedinou v histórii diskografie Sigur Rós vôbec, ktorá je odetá v angličtine. Milým zakončením dobrodružstva a mementom nech je fakt, že aj tá anglická pieseň je zrozumiteľná asi ako všetky vonlenské – nijak. Podvedomie sa isto teší…

„Meditácia je stav, kedy sa počas bdelosti oddeľuje vedomie od všednosti a začne rozprávať o iných veciach. Existuje presah mysle nad okolnosťami – no a vtedy môžu prichádzať texty, či básne…“, povedal svojho času v rozhovore pre .týždeň skvelý slovenský pesničkár Ján Boleslav Kladivo.

S hudbou ako Sigur Rós je človek jednou nohou z okolností von.

———————————

Sigur Ros vydali zatiaľ tieto štúdiové albumy:

Von (1997 – Island, 2004 – UK, USA)

Von Brigði (1998)

Ágætis byrjun (1999 – Island, 2000 – UK, USA)

() (2002)

Takk... (2005)

„Með suð í eyru vid spilum endalaust“ (2008)

———————————

Vypočuť si ich na myspace môžete TU, ich oficiálna stránka je zasa TU a ďalšie videá a piesne nájdete aj na youtube TU.

Komu sa Sigur Ros zapáčili, možno si obľubi aj Islanďanov Emíliu Torrini, Múm, Seabear alebo dánsku Bird.


PRAVIDLÁ DISKUSIE

Diskusia je moderovaná, zverejníme komentáre len k téme redakčného príspevku. Oneskorenie zverejnenia komentára môže byť dlhšie, ak nie je k dispozícii ani jeden z editorov portálu. Každý účastník diskusie nesie za svoj publikovaný názor zodpovednosť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Prevádzkovateľ portálu nezodpovedá za obsah diskusných príspevkov. V záujme udržania diskusie v rámci slušnosti a vecnosti môžu byť nevhodné komentáre zmazané alebo upravované a to najmä v prípade, ak diskutujúci útočí na autorov redakčných príspevkov, alebo iných diskutujúcich.

Komentárov: 5 k príspevku “Sigur Rós / Með suð í eyrum…”

  1. Belo Hefler on Február 8th, 2010 10:01 pm

    Veľmi pekne ďakujem Palimu za toto skvelé pozvanie k hudobnej nádhere, ktorá svojim umením nekompromisne preniká hlboko do duše, až sa musíte cítiť nebesky zahanbení svojou ľudskosťou – perfektné!

    [Reagovať]

  2. Edita Kušnierová on Február 19th, 2010 6:03 pm

    Tak takto má vyzerať fundovaná recenzia. Pre mňa osobne je “hudba” tohoto skvelého textu ešte “počúvateľnejšia” ako hudba rezenzovaná. A čo ma ešte na tomto texte prekvapilo: vynikajúci všeobecný kultúrny rozhľad jeho autora. Gratulujem !

    [Reagovať]

    Palo Lacko odpovedá:

    Dakujem, tesi ma, ze sa pacilo ;)

    [Reagovať]

  3. Zolo on Február 20th, 2010 8:27 pm

    Sigur Rós sú jedným zo zázrakov islandskej popmusic. Vznikli v roku 1994, o tri roky vydali prvú platňu v legendárnom reykjavíckom vydavateľstve Smekkleysa. Nasledujúci album, ktorý vyšiel v roku 1999 zaujal aj promotérov a kritikov v Anglicku.

    Sigur Rós odohrali niekoľko koncertov s Radiohead, ich hudbu bolo počuť vo filmoch a televíznych seriáloch (napr. CSI a CSI Miami). V novom tisícročí prichádzajú ďalšie dva albumy a kapela z ostrova uprostred Atlantiku vystupuje ako hlavné číslo v prominentných koncertných sálach a na najväčších festivaloch. Ich svetové turné v roku 2006 sa končí megakoncertom v Hollywood Bowl, počet predaných albumov sa ráta na milióny.

    Sigur Rós hrajú pomalú, často pomerne tichú, takmer meditatívnu hudbu. Hudba Sigur Rós je s divokou, krásnou krajinou Islandu v dokonalej harmónii: je v nej chlad, akási praveká, z podstaty veci nenaplniteľná túžba, syčí v nej láva, hučia vodopády.

    Spievajú väčšinou po islandsky, frontman kapely nie je žiaden exoticky oblečený, urastený lámač ženských sŕdc, ale krehký, nenápadný, vysokým falzetom spievajúci Jón Thór Birgisson, zvaný Jóni. Aj ostatní traja členovia kapely (Goggi, Kjárri a Orri) pôsobia dokonale netrendovo – skôr pripomínajú plachých intelektuálov ako hviezdy svetovej popmusic s manažmentmi na oboch stranách oceána.

    Siedmeho marca 2008 bol na YouTube prvýkrát v histórii legálne zavesený celý celovečerný hudobný dokument. Najznámejšia islandská skupina Sigur Rós takto (na 7 dní) verejne sprístupnila svoj film Heima (Doma).

    [Reagovať]

    Zolo odpovedá:

    Zabudol som napisat, ze to je na doplnenie informacii o Sigur Rós najmä pre Vierku :-)

    A este nieco, Vierka,
    ta skladba „Gobbeldigook“, ma byt spravne „Gobbledigook“. Tam ma Palo malicky preklep.

    [Reagovať]

Chcete niečo k téme článku napísať?





Reklama