Sólový program Ronalda Šebestu, ktorý svojím názvom vedie zaujímavú paralelu so svetom škótskej whisky, bude zasvätený hudbe 20. storočia a rozličným aspektom zvukovosti klarinetu. Uskutoční sa vo štvrtok o 17-tej hodine v priestoroch rožňavskej reštaurácie 100Pka.
Vo svete škótskej single malt („jednosladovej“) whisky sa rozlišuje šesť regiónov výroby tohto jedinečného prejavu škótskej kultúry. Každý z regiónov má svojho whisky – reprezentanta, uznaného za predstaviteľa najtypickejších vlastností single malt danej oblasti. Títo reprezentanti spolu vytvárajú kategóriu s názvom „classic malts“.
Názov dramaturgie koncertu, ako výberu časom preverených kusov klarinetovej sólovej literatúry, je teda metaforou. Voľba názvu je zároveň vyjadrením obdivu a afinity R. Šebestu k svetu single malt whisky, v jej mnohorakosti a ušľachtilej komplexnosti.
Stravinského Tri skladby pre sólový klarinet sú prvým dielom modernej hudby pre klarinet bez sprievodu iného nástroja. Odlišný výraz každej z častí, vďaka majstrovskému vcíteniu autora do zvukovosti nástroja, ako aj celkom novátorská idiomatika každej z nich, svedčia o mozartovskom talente skladateľa, schopného na prvý pokus s bravúrou naplniť dovtedy nezadané kompozičné idey.
Ixor Giacinta Scelsiho je krátkou ukážkou majstrovstva iného veľkého sonoristu 20. storočia, silne ovplyvneného introvertnou hudbou budhistických kláštorov.
Do tretice nasleduje výsostne sonoristická skladba Let me die before I wake Salvatore Sciarinna, predstavujúca iný charakteristický typus sonority klarinetu, s hudobne zmysluplným, nesamoúčelným využitím techniky multiphonics, čiže viaczvukov.
In Freundschaft Karlheinza Stockhausena je klarinetovým „classic malt“ z opačného pólu. Ide o výsostne štrukturálnu, majstrovskú kompozíciu vo variačnej forme. Pre interpreta predstavuje otázku eventuálneho prispôsobenia zvukového poľa tak, aby nedochádzalo k estetickému nesúladu medzi silne štrukturálnym charakterom skladby a pastorálnym charakterom zvukovosti klarinetu.
New York Counterpoint Steva Reicha je premietnutím skladateľovho repetitívneho jazyka do média klarinetovej zvukovosti. Koncept skladby pre ansámbel nástrojov rovnakej skupiny obsahuje potenciálne úskalie únavy poslucháčovej pozornosti z unilosti použitej sonority. Reich, hoci sa pri nástupe niektorých idiómov nevyhol konotáciám s jazzom, skladbu ako celok zvláda rozvinutím sebe vlastnej štruktúry s typickým étosom, ktorý napokon dominuje a zanecháva silný dojem.
Program
Igor Stravinskij (1882 – 1971) – Tri skladby pre sólový klarinet
Giacinto Scelsi (1905 – 1988) – Ixor
Salvatore Sciarrino (1947) – Let me die before I wake
Karlheinz Stockhausen (1928 – 2007) – In Freundschaft
Steve Reich (1936) – New York Counterpoint
Foto: Archív Ronald Šebesta
