Aktuálne

  • Meniny na web

Rómovia – Kde je problém?

29. august 2008   |   Prečítané 2 418x   |  

Nahláste nám chybu

Nahláste nám chybu

V plnom znení vám ponúkame dva texty organizácie Orbis Institute, ktorá sa zaoberá uvádzaním tej časti rómskej komunity, ktorá to potrebuje, na pracovný trh. Dúfame, že krátke predstavenie ich projektov i rozhovor s manažérkou Orbis Institute Katarínou Zaťkovou pomôže naštartovať zmysluplnú diskusiu a následne aj praktické kroky, ktoré budú viesť k zlepšeniu situácie v našom regióne.

RÓMOM POMÁHAJÚ PRACOVNÉ NOVINY, INTERNET A POČÍTAČOVÉ KURZY

Ani vytvorenie desaťtisícok nových pracovných miest v posledných rokoch nemalo zásadnejší vplyv na zamestnanosť dlhodobo nezamestnaných Rómov. Naopak, obrovský počet mladých Rómov nemá žiadnu pracovnú skúsenosť. Najvyššia koncentrácia dlhodobo nezamestnaných je pritom v krajoch, v ktorých sa tradične nedarí lákať zahraničných investorov, čiže v Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Mamutí podiel na dlhodobo nezamestnaných majú pritom práve Rómovia.

Holé konštatovania však nevyriešia situáciu, ktorá začína byť kritická. Slovensko má najvyššiu nezamestnanosť v rámci celej Európskej únie, napriek tomu sa domáci aj zahraniční podnikatelia sťažujú na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Podľa ich slov je situácia v niektorých regiónoch ohľadom pracovnej sily doslova kritická. Najviac chýbajú strojári a stavebníci, čiže remeselné činnosti. Pritom Rómovia majú najväčší záujem podľa prieskumu organizácie Orbis Institute práve o tieto zamestnania, čiže o murára, stolára, maliara, či o pozície šičky, kuchárky a upratovačky. Tak potom kde je problém?

Čiastočnú odpoveď dáva manažérka projektu Vydávanie pracovných novín pre Rómov Katarína Zaťková z organizácie Orbis Institute, ktorá sa snaží vylepšiť pozíciu Rómov na pracovnom trhu už niekoľko rokov. “Rómovia nemajú efektívne nástroje na to, aby si sami hľadali prácu. Činnosť úradov práce hodnotia negatívne, dokonca takmer polovica ich považuje za neúčinné. Stále sa spoliehajú, že práca príde za nimi sama. Navyše, dlhé roky sa neúspešne snažili nájsť si zamestnanie, v súčasnosti sú už demotivovaní a sklamaní”, vysvetľuje p. Zaťková. Ako dodáva, vládnym akčným programom a stratégiám chýbajú  výsledky. Zamerať sa totiž treba na konkrétne skupiny Rómov a treba im ponúkať konkrétne projekty.

Takým bolo zo strany Orbis Institute napríklad vydávanie pracovných novín Buťakero Nevipen, ktoré už druhý rok úspešne distribuujú po celom Slovensku. Tam môžu Rómovia nájsť informácie o rôznych ponukách, inzeráty a pracovné oznamy, rady pri uchádzaní sa o zamestnanie, ale aj informácie o rómskej kultúre, histórii a jazyku. Distribuujú ich mestské a obecné úrady, nadácie, občianske združenia aj knižnice.

Podľa manažérky projektu sa týždenník pre rozvoj zamestnanosti stretol s pozitívnym ohlasom aj medzi nezamestnanými Nerómami. No zároveň konštatuje: “Rómovia čítajú často veľmi pomaly a s ťažkosťami, preto bolo nevyhnutné im poskytnýť zaujímavejšie a interaktívne možnosti hľadania práce. Tak sme vymysleli počítačový kurz.” Obrovské množstvo pracovných ponúk možno nájsť jedine na internete, a preto organizácia popri bezplatných rekvalifikačných kurzoch a projekte inovatívneho vzdelávania a podpory zamestnanosti žien pripravila aj počítačový kurz.

Do kurzu sa zapojilo niekoľko stoviek Rómov. Tí sa podľa slov p. Zaťkovej chceli naučiť najmä vyhľadávať ponuky na internete, vedieť napísať listy na rôzne úrady a posielať e-maily. “Neskôr sme najmä pre absolventov počítačového kurzu pripravili jedinečný projekt Rómskeho informačného centra, kde si môžu návštevníci vyhľadávať na internete potrebné informácie a využívať plne vybavený počítač. Centrum má dokonca vlastnú webovú stránku,” dopĺňa koordinátor realizácie centra Maroš Markovič. Väčšina projektov organizácie je podporená z Európskeho sociálneho fondu v rámci Iniciatívy spoločenstva Equal. Všetky projekty majú za cieľ nielen podnietiť záujem o zamestnanie, ale aj pomôcť vyhľadávaniu vhodných ponúk. Najväčší záujem je podľa Markoviča u mladých Rómov do 25 rokov, ale práci na počítači sa nebránia ani staršie ročníky.

Aj keď počítačové kurzy ohodnotili absolventi za užitočné a boli s nimi spokojní, podľa organizácie sa ich úspešnosť ešte len ukáže. Problematika zamestnanosti Rómov má totiž väčší rozmer. Napríklad je veľmi nízka mobilita pracovnej sily. Rómovia málokedy cestujú za prácou, a ak už cestujú, tak do zahraničia a nie v rámci Slovenska. Na internete si však budú vedieť vyhľadať okrem práce aj ubytovanie, dopravné spojenia a podobne. Využitie poznatkov práce na počítači je veľmi široké, na to už musia prísť Rómovia sami.

Zamestnanie môže Rómom pomôcť nielen v ekonomickej oblasti. Nezamestnaní sú totiž znevýhodnení aj v kultúrnej oblasti, sú vytláčaní na perifériu miest a obcí, ich zdravotný stav je často veľmi zlý. Pritom zdravie a dobrá životospráva Rómov zaujíma. “V pracovných novinách Rómovia najviac oceňujú právne rady pri hľadaní zamestnania, pracovné ponuky, potom informácie o histórii Rómov a rady správnej životosprávy”, vymenúva Zaťková z Orbis Institute.

Ani v kultúrnej oblasti Orbis Institute nezaostal. V spolupráci s fotografom Romanom Bercom Balogom pracoval aj na fotografickej výstave dokumentujúcej projekt s názvom EAST či NEÍSŤ. Takýmto spôsobom chceli fotograficky zachytiť aktivity vlastných projektov, prácu v teréne, zachytiť príbehy účastníkov počas ich vzdelávania, ako aj úspešnosť po absolvovaní kurzov. Umeleckým vyjadrením sa im podarilo priblížiť Rómov z oblastí najviac postihnutých nezamestnanosťou a prostredie, v ktorom absolvovali kurzy. Atmosféra z fotografií dýcha náročnosťou každodenného života a závažných rozhodnutí.

Podľa Kataríny Zaťkovej má problematika nezamestnanosti Rómov niekoľko rozmerov a nedá sa riešiť jedným projektom či opatrením. Preto budú v rôznych projektoch v rôznych oblastiach pokračovať aj ďalej.

ĽUDIA SI HĽADAJÚ PRÁCU HLAVNE CEZ INTERNET, RÓMOM SA TÁTO MOŽNOSŤ LEN OTVÁRA

Vytrhnúť Rómov z letargie, dať im nielen nádej, ale aj efektívne nástroje na hľadanie práce. O to sa snaží nielen vláda, či ministerstvo práce, ale aj mnoho mimovládnych neziskových organizácií. Len málo z nich sa však môže pochváliť množstvom účinných projektov, ktoré mali zmysel a Rómom naozaj pomohli v zlepšení podmienok na získanie vytúženého zamestnania, tak ako organizácia Orbis Institute. V nej projektov manažéri nezostali len pri jednej myšlienke a z motivácie vylepšiť pozície Rómov na pracovnom trhu pripravili projektov hneď niekoľko. O ich zmysle, účinnosti, ale aj o problémoch, s ktorými sa počas realizácie stretli, sme sa porozprávali s manažérkou projektu Vydávanie pracovných novín pre Rómov Katarínou Zaťkovou.

Problémom nezamestnanosti Rómov je najmä dlhodobá nezamestnanosť. Myslíte si, že projekty na podporu motivácie majú zmysel? Nie sú Rómovia až príliš sklamaní z dlhodobých neúspechov pri hľadaní práce?

Určite najvážnejšou prekážkou, ktorú musí prekonať každý, kto chce rómske etnikum motivovať k hľadaniu si zamestnania, je letargia. Rómom totiž doteraz žiadne vládne či ministerské nástroje, stratégie a priority nepriniesli výraznejšie zmeny. Dokonca podľa prieskumu agentúry Krajinka až 43 % Rómov považuje úrady práce za neužitočné s tým, že im vôbec nepomáhajú pri hľadaní práce. A to nielen v tých regiónoch, kde majú veľký problém nájsť si prácu aj Nerómovia. Práve preto je nevyhnutné pripraviť pre Rómov iné nástroje, ktoré by zvyšovali ich kvalifikáciu a tým posilnili pozíciu na pracovnom trhu. Rómom treba ponúkať inzerťáty a oznamy o voľných pracovných miestach aj inými kanálmi. Takýmto sú napríklad pracovné noviny Buťakero Nevipen.

S akým ohlasom sa pracovné noviny stretli u Rómov?

Ak skonštatujem, že s pozitívnym, bude to síce pravda, ale nič tým nepoviem o zmysle novín. Týždenník pre rozvoj zamestnanosti Rómov sme vydávali nielen preto, aby sme tak mohli potenciálnych uchádzačov informovať o našich ďalších projektoch. Takými boli napríklad bezplatné počítačové kurzy, rekvalifikačné kurzy, či projekt inovatívneho vzdelávania žien. Rómovia v novinách našli množstvo inzerátov, oznamov a iných ponúk práce, ale aj informácie o ich histórii a kultúre, informácie o EÚ, či poradňu správnej životosprávy. Vydávali sme ich od roku 2006, boli dostupné na mestských a obecných úradoch, úradoch práce, distribuovali ich aj občianske združenia, nadácie, knižnice. Na vydávanie novín nám pozitívne reagovali aj nezamestnaní Nerómovia.

Koncentrácia dlhodobo nezamestnaných je podľa štatistík najvyššia v Banskej Bystrici, Košiciach a Prešove. Kde ste vydávali noviny a realizovali ostatné kurzy?

Noviny sa distribuovali po celom Slovensku, kurzy boli v okresoch Trebišov a Rožňava. Záujem o počítačové kurzy nás prekvapil, aspoň raz na ne prišlo viac ako 400 ľudí, pričom 85 % učiva si vypočulo až 330 z nich. Rómov v novinách najviac zaujala poradňa, ako sa úspešne uchádzať o prácu, história rómskeho etnika, pracovné ponuky a správy o živote Rómov. V novinách by privítali napríklad prekladový slovník z rómskeho, maďarského a slovenského jazyka, ale najviac právne rady k zamestnaniu. A to je všetko, čo môžu nájsť na internete, preto sme ich chceli motivovať k využívaniu globálnej informačnej siete.

Aká bola podľa vás motivácia Rómov chodiť na PC kurzy?

Najviac účastníkov očakávalo, že sa naučia používať internet. Potom, že sa naučia niečo napísať, napríklad listy a žiadosti na rôzne úrady, či recept pre susedku. Niektorí chceli vedieť pracovať na počítači ako predavačka v obchode. A boli aj takí, čo sa chceli hrať hry.

Prečo najviac chcelo vedieť práve pracovať na internete?

Je všeobecne známe, že najviac ľudí si dnes hľadá prácu na internete. To zahŕňa vedieť si napísať životopis, vedieť ho poslať z vlastnej mailovej schránky a, samozrejme, vedieť vyhľadávať pracovné ponuky na internete. To znamená množstvo úkonov. Rómovia veľmi dobre vedia, že najviac pracovných ponúk aj na remeselné činnosti je na internete. Tento pracovný nástroj je v súčasnosti najviac využívaný, ale Rómovia si len pomaly k nemu otvárajú dvere.

Ale prístup Rómov k internetu je horšie než obmedzený, v osade asi veľa rodín internet nemá. Ako potom môžu Rómovia tieto poznatky využiť?

Práve preto bolo zriadenie Rómskeho informačného centra prirodzeným pokračovaním našich projektov. V centre môžu uchádzači pracovať na internete, v prípade problémov im pomôže asistent. Záujem o centrum bol už v testovacej prevádzke taký veľký, že sme museli predĺžiť otváracie hodiny. Najviac návštevníkov bol práve spomedzi účastníkov kurzu.

Ako Rómovia vnímajú možnosť hľadania práce cez internet? Považujú ho za účinný?

To áno, ale konkrétne výsledky sa nedostavia z večera do rána. Ale jednoznačne treba Rómom ponúknuť iné alternatívy hľadania práce, nedá sa spoliehať na to, že problém obrovskej nezamestnanosti a prehlbujúcich sa sociálnych rozdielov vyriešia nástroje používané v minulosti. Situácia sa vonkoncom nezlepšuje, za posledných 5 rokov napríklad Rómovia hodnotia zlepšenie svojej situácie za nulové. Slovensko sa zvykne označovať ako ekonomický tiger, v posledných rokoch prešlo obrovskými ekonomickými zmenami, hospodársky rast sa úspešne naštartoval, máme dynamický rast voľných pracovných miest. Dokonca niektoré regióny hovoria o nedostatku pracovnej sily. Napriek tomu v živote Rómov nevidieť žiadnu zmenu, preto ešte viac upadajú do beznádeje. Väčšina mladých Rómov nemá žiadne pracovné skúsenosti. To je tragické, najmä keď vidíme, že najväčší záujem o počítačové kurzy bol práve medzi Rómami do 25 rokov. To svedčí o ich záujme. A práve to by sme mali využiť, podchytiť ich záujem a vložiť do ruky nástroj, aby zlepšili svoj život.


Komentáre (17)

  1. iko :

    Alebo hádzať hrach na stenu… Po prečítaní toho článku ma pochytil strašný pocit, že som utláčaný… ups to nie je len pocit, to je realita. :(

    Najviac sa mi páči táto veta: “Väčšina mladých Rómov nemá žiadne pracovné skúsenosti”. Znie to ako keby sa biele deti rodili s lopatami v ruke. :D

  2. MiSo V. :

    2iko: Ano niektore organizacie jednaju s romami ako keby boli od narodenia znevyhodnovany ono aj su lebo od narodenia im dakto vsetpuje zle navyky a nestara sa o nich(cest vynimkam) ale pokial nebude snaha spolocnosti ich priat ich bez toho aby o kazdom si mysleli ze kradne tak sa v tomto smere nic nezmeni. Mne osobne chyba z ich strany taka hrdost k svojej praci a nielen nareky ze im ju nikto neda. Zaroven aj slusny romovia ziju tim sposobom ze sa odclenia a uz sa do osady nevratia v skratke paci sa im ten kultivovany zivot a su snim spokojny. Neocakavam ze vsetci zmenia svoj sposob zivota ale myslim ze pre zaciatok by uplne stacilo keby zmenili sposob svojho myslenia.

  3. timika :

    Miso, keby zmenili sposob myslenia, zmenili by aj sposob svojho zivota. Pacila sa mi myslienka (tusim Andrea ju pisala), ze tym, ze pomozeme Romom, pomozeme vlastne sami sebe. Aj to moze byt jeden z dovodov, preco im zacat pomahat. Osobne si myslim, ze este stale malo z Romov sa venuje tomu, co je pre nich najblizsie. Ved su doma v hudbe a roznych remeslach, preco to trosku viac nerozvijaju? A preco im organizacie nepomahaju prave v tomto smere? Poznam aj tu v Roznave clena kapely, ktora chodi hrat po celej Europe a su uspesni. Romovia maju sikovne ruky, ale osobne si myslim, ze tym, ze su uz odmalicka uceni nic nerobit, ved to je najpohodlnejsie, tak zabudaju na to, cim naozaj su. A to je obrovska skoda.

  4. norbert :

    zdravim ….ja ako rom z rožnavy pracujem a žijem v č.republike už takmer 5 -rokov.s rodinou a k članku… tak ako komunysti nedbali ako žili ludia tak je tomu aj dnes každej vlade ide len o ..moc. nashledanou

  5. Julka :

    Nie je to pravda ze ak romovia absolvuju kurzy tak ich zamestnaju to je somarina. Ja mam tri kurzy a nikto ma nezamestnal preto ze som romka. To si len robia biely reklamu ako chcu pomoct ciganom a aby to vyzeralo ze my nechceme a su biely kryty. Aha chceli sme a oni nechcu . Ale pracu nam nedaju.

    • Vandráková Alžbeta :

      Abslolvovanie kurzov neznamená, že Vás aj zamestnajú. Ja som absolvovala 2 kurzy a zamestnanie som nezískala, pritom som biela. Rekvalifikačné kurzy sú len zbytočným vyhadzovaním štátnych prostriedkov von oknom.

      • Attila Zoller :

        Mama mojej byvalej kolegyne v praci pred 14 rokmi ako 60-rocna (!!) absolvovala pocitacovy rekvalifikacny kurz a odvtedy 14 rokov pracuje v jednej ordinacii…

        • cmordo :

          Attila, ja si myslim,že rekvalifikačné kurzy,tak ako sú nastavené teraz ,sú nehoráznym vyhadzovaním peňazí a fantastickým biznisom pre pár agentúr.Ak by si si urobil štatistiku je to bieda. Jedna lastovička leto nerobí.Viem o čom hovorím.
          Rómovia majú veľkú smolu.Ja osobne by som zrušila všetky kladné diskriminácie.Nemyslím si,že rómovia sú sprostí a leniví.Niekto,kto dokáže pochopiť a zneužiť socialne systémy rôznych štátov,ukradnúť v priebehu 1-2 rokov les,za týždeň rozobrať dom, nie je ani sprostý,ani lenivý.To len mi z nich robíme neschopné úbožiatka. ak by bol rovnaký meter na každého,by si videl ako rýchlo by sa spamätali.Takto sebe aj im robíme veľmi,veľmi zlú službu.Zákony by mali platiť rovnako pre každého.Akým právom ich vychovávame!!!

      • andrea :

        Suhlasim s Attilom, rekvalifikacny kurz je len jednym zo stupienkov pri uchadzani sa o pracu. Vas pani Vandrakova poznam len z prispevkov na tejto stranke a verte mi, nezamestnala by som vas, ani keby som vsetku spinavu pracu vo svojej neexistujucej firme musela robit sama. Bez urazky.

    • olafka :

      Julka, napisem, kde vsade registrujem pracujucich romov: pošta, SAD, Lifa, Zuš Tornaľa, Zš s v.j.madarskym, JPstav, predajňa pek. Hronec, trhovisko, Zš Zlata, obuvník, úrad práce, novinový stánok, rehab. sestra… nechapem, o com hovoris. Nikto nie je povinny dat ti pracu, tak ako ani mne, alebo komukolvek inemu. Ak si sikovna, uchytis sa, ak spekulujes, mas smolu a je uplne jedno, aku mas farbu pleti.

      • timika :

        Olafka, teraz s tebou nebudem suhlasit. Ak ides niekoho zamestnat a pridu ti na vyberove konanie dvaja ludia – jeden biely a jeden rom, koho si vyberies? Nic v zlom, ale Romovia si bohuzial urobili taku reputaciu, ze aj ti slusni z nich maju tazku startovaciu drahu. Samozrejme, ak niekoho poznas uz davnejsie osobne a vies, ze je to slusny a pracovity clovek, vyberies si ho, ale ak ho nepoznas… tak si na 90 percent vyberies toho bieleho, pretoze… vsetci vieme tie dovody.

        • Vladimír Polóny :

          Tímea, keď vlastní cigán firmu a príde k nemu na výberové konanie jeden žlto-strakatý a jeden cigán, prečo si vyberie toho žlto strakatého? Ten čo má záujem o prácu, má aj vzdelanie a ten sa zamestná a začlení do spoločnosti, ale akú prácu dáš takému, čo v 4tej triede ZŠ ukončil povinnú školskú dochádzku, súčet vymeškaných hodín má väčší ako obvod zeme v metroch a z piatich predmetov má súčet známok 23, lebo zo správania sa známka 4 a 5 nedáva?

    • Vladimír Polóny :

      Spomenul som si na jedne večerné správy kde bolo odvysielané ako došiel starosta dediny do osady a tam sa jej obyvatelia sťažovali, že nemajú robotu. Tomu čo najviac kecal do mikrofónu starosta povedal, že nech ide s ním na obecný úrad teraz hneď a on mu prácu dá. A on na sa ho so strachom v očiach opýtal, že ,,prečo mne?´´

  6. PEPO BALAž :

    Nič vo zlom nebol rom aby nerobyl za komunistov a robyli naj horšie prace ,darmo tie vyhovorky žesa romom nechce robyt na trvlo nezoberu nikde romov prešlo už 20 rokov skvor zoberu na čierno za par šupu aby nemuseli patit zanich dane pojistku neni žiadna spravodlivost ja si osobne mislim keby mali romovia pracu nemali by čas na hluposti zo socialnych davkachchcete aby romovia robyli zazraky nato iste su aj njektori neromovia 1800 korun chcete odludi zazraki jeto almužna bolo by dobre keby sa naši politicib trocha zamisleli hlbšie alebo sa postarat aby robyli každy iba cigani necchcu robyt sami nero,movia nemaju pracu nie ešte cigan

    • Vladimír Polóny :

      Pepo nič v zlom, ale Vy by ste mohol ísť robiť kludne aj korektora do novín Buťakero Nevipen. Nechápem ako Vás chudákov na Slovensku tak môžu utláčať, veď toto je strašné. Čo tak ísť do Francúzka? Tam je jeden pán Nicolas Sarkozy a ten sa o Vás postará. To len škaredí Slováci nemajú strpenie ani nie po 800 rokoch spolužitia. Inak ak sa Vám nepáči tá najhoršia robota, tak mám informácie, že vo Švajčiarsku je jedna spoločnosť, volá sa CERN a tam berú aj Slovákov a dokonca aj cigánov, stačí predložiť doklad o vzdelaní na nie najhoršiu robotu.

      • Vladimír Polóny :

        Pepo, tu sú hneď 2 voľné pracovné miesta výhoda je znalosť jazyka cieľovej skupiny

        http://www.roznava.sk/sk/–16-2911-toho-casu-2-vyberove-konania

        a je to jednoduché stačí poslať prihlášku ktorá musí obsahovať:

        1. žiadosť
        2. doklady o vzdelaní /vysokoškolský diplom alebo maturitné vysvedčenie, potvrdenie o absolvovaní vzdelávacieho kurzu zameraného na terénnu sociálnu prácu a na rozvoj komunikačných schopností/
        3. potvrdenie o návšteve školy
        4. stručný profesný životopis
        5. motivačný list
        6. súhlas na použitie osobných údajov v zmysle § 7 zákona 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov
        7. výpis z registra trestov

        toto už dúfam nie je najhoršia robota.

  7. Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *