Pre (ne)poslušných voličov
September 10, 2010 | Prečítané 1 501x
Kde bolo, tam bolo, bola krajina. Krajina v srdci Európy, so srdcom častejšie v gatiach ako na dlani. Jasné, že tam žili ľudia: malí, veľkí, maličkí i celkom malilinkí. Túžbami, snami, nárokmi, zásadami. Pred dvadsiatimi rokmi im zrazu narástli oči a doteraz si na to nezvykli. Tak si ich chodia očiť a vyočovať na všakovaké múdrosti i hlúposti, cirkusy a nevkusy.
Na druhej strane, nie sú v tom jedineční, lebo nie sú jediní. A to ich upokojuje, škrie a znehybňuje zároveň.
Kdesi na kraji jednej z ciest leží mesto. Vlastne, je to skôr mestečko so všetkým, čo k tomu patrí a bez mnohého, čo sa tam nemá ako a prečo pomestiť. Aj tam žijú ľudia, väčšinou ako masa, príležitostne ako verejnosť, výnimočne ako občania.
Reklama
No a potom tam žijú voliči a ich zástupcovia. Aj oni sú ľudia, dýchajú, papajú, kakajú, robia hlúposti. Okrem tohto všetkého dôležitého však robia ešte čosi – rozhodujú. Voliči o zástupcoch a zástupcovia o voličoch. Teda, v tom druhom prípade nie doslova – rozhodujú o tom, čo bude, čo nebude, kde bude, prečo nebude, koľko to celé bude stáť a kto to spraví.
V mestečku žili odjakživa usporiadaní voliči. Väčšinou raz za štyri roky si nechali svoje skryté túžby usporiadať budúcimi zástupcami a potom si vyberali, koštovali, handlovali, každý podľa svojich schopností, vo viere, že každému padne podľa jeho potrieb. V kurze boli stálice ako pečené holuby padajúce priamo do úst, či mestská kapsa potras sa.
Po rokoch hojných pádov a trasení sa však čosi pokazilo. Holuby zmizli z modrej oblohy bezprácnej hojnosti, v kapse bolo objavených niekoľko dier. I zišli sa vážení zástupcovia mestečka, rozhodnutí urobiť či aspoň povedať čosi veľké a zásadné. Najprv neveriaco hľadeli na prázdnu modrú oblohu, potom začudovane nazerali do deravej mestskej kapsy, no na vyriešenie záhady nie a nie dovidieť.
Najmúdrejší navrhli počkať, vyčkať, vydržať, možno sa holuby vrátia, kapsa sa zacelí. A keď budú dostatočne vytrvalí v čakaní, vyčkávaní a vydržaní, určite si nikto nič nevšimne. Ďalší sa nádejali, že čochvíľa príde čas kortešačiek a reštavrácií, to najlepšie obdobie na prinesenie nových kúzel a zázrakov.
I prišiel vytúžený čas, kedy sa voda môže zmeniť na víno a ryby môžu samy vyskakovať z potokov, ale len vtedy, keď sa zvolia tí správni budovatelia, liečitelia a stavitelia. Do mestečka prišli vytúžené chvíle dávania, ktoré usporiadaní voliči dokážu vždy bohato oceniť. Poslušne čakali na svoj čas, vedeli, že po rokoch, keď sa dávanie len sľubovalo, prišla chvíľa platiť.
Usmievavé obrázky Bezbolestnej Budúcnosti plnej hojnosti, oslepujúca žiara Veľkých Plánov a ohlušujúce hlasy Sterilnej Bezpečnosti, vôňa klobás, piva a novučičkých igelitiek. To všetko sa zo všetkých strán v jednoliatom prúde valilo na poslušných, neuhýbajúcich voličov. Veď kto to kedy videl, uhýbať sa svetlým zajtrajškom prichádzajúcim s očarujúcou presnosťou v čase i mieste. Nie, to poslušní voliči nerobia.
Neuhýbajú, nepýtajú sa, nepochybujú. V praviciach zvierajú svoj upotený hlas, ľavicou sa načahujúc po dobrodeniach, takých lákavých, keď svietielkujú a blikajú. Dotyk zázraku, husia koža, chvenie pier, drmolenie ďakovacích litánií. Poslušní voliči sú vychovaní.
Veľká chvíľa odovzdania hlasu, posledné holubie slová, fanfáry.
A potom ticho. Najprv napäté, potom omračujúce. Ale najmä nemé. Posledné horčicové odgrgnutie veští ďalšiu niekoľkoročnú diétu, pôst, v ktorom začína kvitnúť bezmocnosť a apatia. Samozrejme, vo všetkej malomeštiackej slušnosti.
Voliči sa rozchádzajú, párty sa končí. Upratať nemá kto. A ani nie je prečo.
A kde sa v tejto rozprávke o voličoch stratili tí neposlušní? Nestratili sa, veď v rozprávkach ani v živote nič definitívne nezmizne. Niektorí sa rozhodli nebyť donmi kichotmi, iní stáli na druhej strane ulice, rozprávali potichu a nič sa pri nich netrblietalo. Každý čakal na toho druhého…
Akí odvážni budú neposlušní voliči v tej našej rozprávke?
RADO KOVÁCS
Ilustračné foto: Inforoznava.sk / Miloš Pjatko
******************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
Reklama
PRAVIDLÁ DISKUSIE
Diskutujúci nesie za svoj diskusný príspevok zodpovednosť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Redakcia nezodpovedá za obsah diskusných príspevkov. Komentáre alebo ich časti nebudú zverejnené najmä v prípade, ak nie sú zamerané k téme článku, obsahujú vulgarizmy, rasistické výrazy alebo sú osobným útokom na autorov redakčných príspevkov a iných diskutujúcich a tiež v prípade, ak budú odkazovať na iné stránky. Oneskorenie zverejnenia komentára môže nastať, ak nie je k dispozícii ani jeden z editorov portálu, ale tiež z technických príčin. Pre komunikáciu s redakciou píšte na redakčný email redakcia@inforoznava.sk, alebo použite odkazy pre redakciu.Reklama
Chcete niečo k téme článku napísať?
Komentárov: 9 k príspevku “Pre (ne)poslušných voličov”








moderna h.ch.andersena
[Reagovať]
Sto bodov, Rado…
Len neviem, ci to nie je pre tych poslusnych pisane prilis obrazne a ci to pochopia
[Reagovať]
Ria IP 88.212.1.74 odpovedá:
September 10th, 2010 o 12:44
Múdremu napovedz, hlupáka kopni.
[Reagovať]
Zaujímavé články o možnej komunálnej reforme:
http://spravy.pravda.sk/na-dobrovolne-spajanie-obce-chut-nemaju-d99-/sk_domace.asp?c=A100916_085644_sk_domace_p09
http://spravy.pravda.sk/zlucovaniu-obci-sa-nevyhneme-djp-/sk_domace.asp?c=A100916_092628_sk_domace_p09
[Reagovať]
prepáč Rado
čítam tvoje písanie a názory už dlhšie
pri všetkej úcte – áno si vzdelaný ale” múdrosť “je o inom
si ešte naivný a plný nefukčných ilúzií tj moc ” mladý “na tento regi=on
je vidieť že si nezažil z boľševika ani mäkké” F ”
si sice “ľavičiar” ale iba teoretik – vôbec nemáš páru čo to je
[Reagovať]
Frici, Frici, pri všetkej úcte, nerozumiem ti ani to mäkké f…
ale zase, nemusím rozumieť všetkému, že vraj je často lepšie nechať to tak
[Reagovať]
vlado IP 195.28.82.39 odpovedá:
September 17th, 2010 o 9:29
Ja som to pochopil
Najskôr treba zostrojiť stroj času, potom sa presunúť do roku 1903 a najlepšie na 2. zjazd Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska. Tam poriadne sledovať priebeh rozštiepenia strany na boľševikov a menševikov. Sledovať Leninové učenie o diktatúre proletariátu, imperializme a socialistickej revolúcii. Naštartujeme stroj času a šup ho r. 1917 kde sledujeme násilnú revolúciu. Ideme do roku 1924 na 5. kongres Komunistickej internacionály ktorá spustí boľševizáciu v zahraničí. No a netreba zabudnúť mrknúť okom na 5.zjazd KSČ pod vedením Klementa Gottwalda.
Až potom človek zistí čo je pre tento región najlepšie.
[Reagovať]
vlado IP 195.28.82.131 odpovedá:
September 17th, 2010 o 9:30
Básnička na záver:
Keď bol dedko Vitko malý
doma málo chleba mali,
málo chleba veľa biedy
zle sa žilo ľuďom vtedy.
Potom prišiel ujo Lenin
Zaviedol ich do boja
Aby mali veľa chleba
radosti a pokoja.
[Reagovať]
tak prečo to nenecháš tak ? občas:-)
[Reagovať]