Reklama

Komentárov: 4 k príspevku “Koľko máme kunderov?”

1. Ljubov IP 88.212.1.74 Október 31st, 2008 2:10

   Vážený pán Kovács, z Vášho článku mi je jasné, že v celej afére “Kundera” ste si vzali za svoje len spomínaný článok časopisu Respekt a jeho “zaručené” odhalenie spisovateľa ako udavača. A Vy sám pre seba ste ho už označili za vinného. Inak si neviem vysvetliť otázky, ktoré ste nastolili. Sú hodné diskusie, ale nie v súvislosti s Milanom Kunderom. Táto téma ma veľmi zaujala, pretože Kundera píše skutočne skvele. Nezažila som chvalabohu atmosféru strachu bývalého režimu, napriek tomu si ju viem predstaviť. Práve vďaka Kunderovi. A keď si niekto dovolí očierniť autora akým je on, neprikloním sa hneď buď k reakcii “to je určite blábol, novinári si zase niečo vymysleli” len preto, že nechcem vidieť pravdu, alebo k reakcii “vodu kázal, víno pil, sviniar jeden, a ja som mu tak verila”, len preto, že to, čo nám predložili, musí byť predsa pravda, a ak aj nie je, predsa “bez vetra sa ani lístok nepohne.”. Tak som obetovala spánok, aby som pátrala a dopátrala som sa aspoň k tomu, že budem spokojnejšie spať aspoň tých pár málo hodín, ktoré mi ešte na spánok ostali. Milan Kundera z môjho pátrania totiž vyšiel ako víťaz, aj keď je v podstate obeťou. Takže si myslím, že Vaše otázky sú možno skvelým námetom na diskusiu, nie však v priamej súvislosti s týmto človekom.
   Tatiana Bareán Žolnová

   [Reagovať]

2. Rado Kovács IP 91.127.73.43 Október 31st, 2008 11:17

   Vážená pani Bareán Žolnová, ja som nikoho za vinného neoznačil, navyše netuším, či je to dnes ešte vôbec trestný čin.

   prečo si myslíte, že práve v súvislosti s Kunderom by sme si nemali klásť aj také otázky, ktoré som si položil ja? a u koho ďalšieho by sme sa ešte mali zdržať kladenia týchto, takýchto a podobných otázok? a prečo?

   možno Vám chýbajú moje odpovede na otázky, ktoré som sám položil – potom by Vám bolo mnoho z môjho uvažovania jasnejšie.

   takže:

   1. nie
   2. nie
   3. nie
   4. nie
   5. áno
   6. nie
   7. nie, resp. zriedka
   8. nie. nie som si istý
   9. hovoriť o tom bez pátosu, pochlebovania, racionálne a bez
   zbytočných emócií
   10. áno. nájdeme ich vo všetkých etických systémoch svetových náboženstiev či a-teistických svetonázorových systémoch. o miere zvnútornenia v konkrétnych prípadoch sa možno baviť

   verím, že som niektoré nedorozumenia, ktoré vyplynuli z nedostatkov môjho textu vysvetlil. v prípade záujmu sa o to budem ďalej usilovať.

   [Reagovať]

3. Ljubov IP 88.212.1.74 November 1st, 2008 2:02

   Vážený pán Kovács, som rada, že spomínané označenie viny berieme obaja ako “nedorozumenie vyplývajúce z nedostatkov Vášho textu”. Skutočne to z Vášho textu vyplynulo, aspoň pre mňa.
   Na otázky, ktoré ste nastolili, sa dá odpovedať rôzne, a to podľa toho, či sa na ne dívam práve z pohľadu kauzy “Kundera”, alebo všeobecne:

   1. Predpokladám, že myslíte na autora literárnych diel, ak už sa teda bavíme o Kunderovi. V tom prípade mám protiotázku: Je možné nestotožniť myšlienky človeka s ním samým? Lebo čo iné je literárne dielo, ak nie niečie myšlienky dané na papier?

   2. Ako sa to vezme. Brali by ste na zodpovednosť autora, ktorý vo svojom literárnom diele v nejakej súvislosti spomenie Vaše meno (a uvedie aj iné podrobnosti, aby náhodou nebolo pochýb, že ste to Vy) a označí Vás tam za vraha, klamára a podvodníka? Aj keby to bola “len” beletria…

   3. súhlasím s “nie” bez výhrad

   4. Odpúšťanie sa nedá brať ako povinnosť. Odpúšťanie sa nedá prikázať, je to výsledok toho, že sme sa zmierili s niečou chybou.
   Avšak v súvislosti s Kunderom si dovolím citovať (lepšie by som to nenapísala ) “blisty.cz”: (dúfam, že sa to môže)
   “Máme zoufale málo informací o kauze Dvořáček, ale přesto jsme díky skandálním praktikám Respektu , potažmo ÚSTRu, již řadu dní pod tlakem udělat si na věc rychle silný názor. Avšak důležitější než názor na samotné události z roku 1950 je názor na současnou mediální skandalizaci. To, zda někdo někoho nahlásil či nenahlásil, udal či neudal, je v tuto chvíli nerozhodnutelné. Podstatné však je, že aniž úřady věc standardně vyšetřily, Milan Kundera byl s velkou pompou mediálně zlynčován. Opakuji znova: Toto je precedens zcela nezávislý na tom, co se v roce 1950 skutečně stalo nebo nestalo. Poukazovat na nebezpečí podobných diskreditačních kampaní je něco zcela jiného než obhajovat staré udavače. Znamená to naopak čelit práskačům, kteří mohou zítra ve jménu skutečných či zdánlivých předvčerejších křivd zaútočit na kohokoliv dalšího, koho označí za viníka.”

   5. áno bez výhrad.
   6. nie
   7. neviem.
   8. neviem
   9. neviem
   10. asi áno

   Dúfam, že sa naše počiatočné nedorozumenie neprehĺbi, prajem dobrú noc.

   p.s.: budem oveľa radšej, ak “váženú pani bareán žolnovú” nahradíme “ljubov”…

   [Reagovať]

4. Rado Kovács IP 91.127.73.43 November 2nd, 2008 17:06

   ok, ljubov, pekne po poriadku:

   v prvom rade, nemôžem s Vami súhlasiť v tom, že na mnou položené otázky sa dá odpovedať rôzne v závislosti od toho, či sa budeme baviť o Kunderovi alebo všeobecne – naopak, myslím si, že odpovede musia byť v oboch prípadoch rovnaké. vlastne, mne tu u Vás chýba vymenovanie kritérií, podľa ktorých sa pri odlišnom hodnotení “Kunderu” a “všeobecne” riadite…

   teraz k druhému bodu:
   literárne dielo nie je v žiadnom prípade totožné s myšlienkami, ktoré ktosi dá na papier. pri takejto definícii by ste sa čudovali, čo všetko by sa stihlo skryť pod “umenie”, keďže literárne texty do umenia patria.
   literárny text (a hocijaký iný umelecký artefakt) musí mať ešte “čosi navyše”, čo z autorových myšlienok “urobí” tzv. kunst.

   literárny text je autonómna štruktúra, ktorá má svoje poetologické, kompozičné, architektonické a mnohé iné zákonitosti a tieto musí autor dodržať, inak z umenia nič nebude.

   literárny text je už vo svojej podstate mystifikujúci v tom zmysle, že nám nemôže ponúknuť priamu súvislosť medzi tým, čo si prečítame a tým, ako vnímame realitu. spisovateľ musí ovládať obrovské množstvo stratégií, ako svoju výpoveď posunúť do umeleckej roviny. o tomto skvelo píše napríklad prof. Rakús. jeho štúdie o látke, téme, probléme a tvare v prozaických textoch by mnohým pomohli aj v pochopení Kunderovho problému.

   problém autobiografickosti je na dlhšiu debatu, ale v zásade platí, že absolútna autobiografickosť znamená žiadnu umeleckú kvalitu.

   Kunderove romány sú jednoznačne umelecké diela, ktoré v žiadnom prípade priamo neodkazujú na realitu – a teda prehodnocovať ich kvalitu, ako to ticho podsunul Šimečkov článok, je čisto boľševický chtíč.

   iná vec je ale tá, prečo by Kundera nemal vysvetliť, čo sa to vlastne v tých 50. rokoch stalo. vôbec to nesúvisí s jeho literárnou produkciou, jeho názormi na globálne otepľovanie, či s tým, či je vegetarián.

   a problém Respektu je práve v tomto: odflákol zdôraznenie hranice medzi občianskym konaním mladého komunistu Kunderu a nespornými umeleckými kvalitami spisovateľa Kunderu. samozrejme, že v oboch prípadoch ide o tú istú osobu, ale spájať tieto dve nesúvisiace veci je čistá demagógia.

   čo sa týka mediálnej škandalizácie, tu vidím jeden zásadný problém: automaticky sa vychádza z toho, že čitateľ textu je pasívny konzument, ktorý informácie nedokáže filtrovať, hierarchizovať a selektovať, spoľahlivo interpretovať a ďalej svoje názory obohacovať o informácie z iných zdrojov, a hlavne, že nedokáže tieto informácie spracovať vlastným raciom a nadobudnutými vedomosťami a skúsenosťami.
   mediálna škandalizácia môže fungovať len v tom prípade, keď sú tieto podmienky splnené. v opačnom prípade nič také nehrozí. viem, realita je jednoznačne na strane prvej možnosti, no a čo? Respekt prišiel so svojou interpretáciou na základe informácií a faktov, ktoré poskytol, my máme svoje zdroje a svoje hlavy.

   a už len technickú poznámku na záver: nepovažujem za vhodné neustále v každej vete resp. odseku vypisovať, že píšem len svoj vlastný názor, tak to napíšem tu, na koniec: všetko čo píšem, je len moje výsostne subjektívne videnie problému podopreté mojimi vedomosťami a skúsenosťami a na nič viac ani menej si nárok nerobím.

   [Reagovať]