Voda, ticho a Náhoda

September 10, 2008 | Prečítané 1 553x

Keď som vyslovil onen sľub, či skôr prísľub, že na ďalšie stretnutie Literárnej čajovne pripravím prekvapenie, vedel som, že si trúfam. Ale to občas v živote treba.

Našťastie nikto z prítomných na prvom stretnutí, konanom v stredu 3. septembra, netušil, kam tým mierim. To som vlastne netušil ani ja, lebo s Erikom sme sa videli naposledy pred viac ako tromi rokmi, aj to len krátko.

Počul však o mne od spoločného priateľa, ktorý nás vtedy zoznámil - Jožko Leščinský, katolícky kňaz, dnes už rešpektovaný profesor teológie. Naše priateľstvo trvá od mojich mladých rokov a veruže zažili sme toho hodne - samizdatovú literatúru od neho som schovával počas vojenskej služby pod spacákom.

Práve jeho meno bolo kľúčom pre otvorenie dverí k Erikovi. Samo o sebe by to pripomenutie zrejme nestačilo, ale niekedy si ľudia porozumejú aj na diaľku. A pravdaže, to všetko má v našich životoch občas svoju veľkú Náhodu – chvíle, keď sa priazeň osudu nakloní k naším prianiam .-)

Podarilo sa, dohodli sme si termín a miesto, kde sa stretneme. Pred kostolom na levočskom námestí hneď po skončení sv. omše. Prijímanie Eucharistie je pre Erika každodenným rituálom – pevným bodom dňa. Cesta do Rožňavy sa mohla začať.

Prvá asi po roku. Len výnimočne trávi čas mimo svojho nového domova, horskej obce Uloža nad Levočou. Až po nasťahovaní tam zistil, že jeho predkovia tam žili – Náhoda vie svoje .-)  

Od momentu stretnutia s týmto človekom vás ovanie vzácnosť chvíle. Nie je to bežný pocit pri stretnutiach s ľuďmi, priznajme si. A taká bola aj celá utorková Literárna čajovňa.

O tom napíše pár slov jeden z dvojice moderátorov večera, Paľo Lacko a tiež celkom vzácne – na ceste v autobuse do Berlína, kde študuje. A istotne aj Rado Kovács, šéfredaktor portálu, ktorý úžasný večer slova i ducha zanietene a umne viedol.

Pre mňa bola ďalším výnimočným zážitkom samotná nočná cesta späť do Ulože. Rozprávali sme sa otvorene o živote, akoby sme spolu vyrastali. Možno aj preto nám Náhoda dopriala čas navyše, keď sme sa museli vrátiť z cesty pre zabudnuté okuliare. “Bez nich nevidím,” povedal pokojným hlasom.

Dopoludnia totiž trávi väčšinou za svojim Macintoshom v ríši grafiky a dizajnu, poludnie na dlhých prechádzkach v takmer panenských lesoch a večer si berie do postele knihu – jednu na dva dni a hotovo.

Netrúfam si čokoľvek z našej debaty interpretovať. Prijímal som neskutočne krásnu poéziu múdrosti, ktorej sa ťažko protirečí, ba ani protirečiť nechce. Prostý a poctivý život v slove a v pokore.

A potom sme už zamierili do oných kopcov nad Levočou. Prvá zo siedmich horských obcí je práve Uloža. Oviata hviezdnou liturgiou do tajomstva. Keď sme dokráčali tmavou záhradou k malej drevenici a vstúpili dnu, zrazu som stál uprostred konca 19. storočia - zázrak, aký nevymyslí ani Spielberg .-)

“Najvzácnejšími sa dnes stávajú voda a ticho,” povedal ešte počas večera Erik Jakub Groch.

Hm, pokoj – naše duše o tom čosi vedia …

Belo HEFLER

Foto & Video: Martin Kuchár ml.

Súvisiace články: Prvý z tých druhých – kliknite tu

Autor: Redakcia redakcia@inforoznava.sk · © Inforoznava.sk 

Reklama

  • Prihláste sa

PRAVIDLÁ DISKUSIE

Diskutujúci nesie za svoj diskusný príspevok zodpovednosť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Redakcia nezodpovedá za obsah diskusných príspevkov. Komentáre alebo ich časti nebudú zverejnené najmä v prípade, ak nie sú zamerané k téme článku, obsahujú vulgarizmy, rasistické výrazy alebo sú osobným útokom na autorov redakčných príspevkov a iných diskutujúcich a tiež v prípade, ak budú odkazovať na iné stránky. Oneskorenie zverejnenia komentára môže nastať, ak nie je k dispozícii ani jeden z editorov portálu, ale tiež z technických príčin. ODKAZY PRE REDAKCIU nebudú zverejňované, píšte ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk, alebo použite odkazy pre redakciu.

Chcete niečo k téme článku napísať?

Komentárov: 2 k príspevku “Voda, ticho a Náhoda”

  1. Timika IP 84.47.37.125 September 11th, 2008 0:07

    Včera som šla spať neskoro, okolo polnoci, napriek tomu som nevedela zaspať. Hlavou mi blúdili myšlienky, ktoré vo mne prebudil pán Groch, v srdci a duši sa mi preháňali pocity a sny, ktoré vo mne prebral čarovný človek…

    …každý z nás má v živote momenty, keď sa zastaví, zasekne, keď nevie, ako ďalej. Keď mu na nejakú chvíľu dôjde dych, energia, chuť…

    …vtedy je úžasné, ak vám osud hodí do cesty niekoho, kto vám dá odpovede. Nekladiete otázky, a predsa na ne odpovedá. Nehľadáte novú energiu, a predsa vám ju dodá. Nechce sa vám prestať tápať, a predsa blúdenie skončí…

    …a vy nájdete cestu, smer, silu, chuť, dych života… a zrazu máte chuť búrať prekážky… chce sa vám každú chvíľu smiať, žiť, tvoriť, tešiť sa…

    …na nový deň, na nové krásy a radosti…

    …jednoducho – znova ste človekom…

    …ďakujem všetkým, ktorí tam včera boli, pili čaj, počúvali, rozprávali, cítili, chceli, búrali, žili…

    Timika

    [Reagovať]

  2. Michal Valaštek IP 84.47.6.247 September 11th, 2008 0:18

    Stretnutie stímto človekom bolo premňa zážitok na ktorý si budem pamätať dlho. Ťažko hľadať slová na to ako ma tento človek fascinoval svojim “Meaning of life” celá tá jeho myšlienka o živote a zmysle jeho žitia ktorú nám po časťiach predkladal mala význam, neboli to iba krátkodobé uzávery z života boli to isté “múdra” ktoré sa len tak nedopočujete z rozprávaní starého otca. Jeho názory našu existenciu boli silno opreté o kresťanskú vieru ale otriasli a presvedčili by aj ateistu. V skratke umelec z dušou intelektom a s pokojom na duši.

    [Reagovať]




 zostávajúcich znakov