Prvý z tých druhých
September 12, 2008 | Prečítané 1 729x
Sú ľudia, ktorí hýbu svetom. A sú potom takí, ktorí svet vedia na chvíľku zastaviť. Tých prvých je pomerne veľa a robia to – nič si nenahovárajme – najmä pre seba. Tých druhých je vzácne málo a oveľa viac ako sebe pomáhajú nám. Erik Jakub Groch je prvý z tých druhých.
Samoutečenec
Reklama
Duševná emigrácia je dnes luxus, ktorý sa darí len vnútorne bohatým a niekedy ani im nie. Schovať sa sám pred sebou, (pred svojimi depkami a citovými patológiámi), keď ten, pred kým sa chceme ukryť, chodí stále s nami, je temer nemožné. V ten utorok sa to podarilo. A navyše - schovali sme sa celkom verejne. Útulná pastelová čajovňa, príjemní ľuďia, voňavá atmosféra. Vaše silné slová a naše slabé chvíľky.
Od utorka emigrujem častejšie.
Keď slová besne šteklia
Esencie viet, ktoré v našom spoločnom čajovňovom vákuu odzneli, triafali nerv. Ten môj určite. Hovorme o pokoji, o tichu, životných konštantách, o sile východného ducha…všetko žiletkovo presné a krásne pravdivé pomenovania. Je zdravé počuť ich - hlavne keď si človek okolo seba dennodenne maľuje svoj klamlivý no uspokojivý obrázok a tie základné kontúry vynecháva. Potom si nahovára farebného Picassa, hoci pred nim tróni šedá machuľa.
Začinam maľovať nanovo.

Pokora (žiaľ) ako looser
A pokora - dnes zabudnutý outsider. Pocit, že pred druhými vnútorne kľačíme a nestojíme nad nimi. Že tí druhí nad nami nestoja a nekľačia pod nami. Že všade kľačíme i stojíme zarovno spolu. Pokora zapísaná v ľudskom zdrojovom kóde, nie tá nastavená ako pozadie. Tak taká mnou v tie chvíle pretekala. Spolu s mlákami mojej hanby.
Vážim si outsiderov.
Úplne ale úplne iný
Ten večer bol na dnešné pomery celkom iný. Bol neprchavý, stály a trváci. Nastavoval zrkadlo, dával nádej a neurážal. Spájal rozdelené, nerozdeľoval spojené. Nebol dokonalý a ani ním byť nechcel a nemusel.
Odchádzal som s pocitom, že to s nami ešte nie je až také zlé…
Vďaka zaň!
Foto: Martin Kuchár ml.
Súvisiace články: Voda, ticho a Náhoda – kliknite tu
Reklama
PRAVIDLÁ DISKUSIE
Diskutujúci nesie za svoj diskusný príspevok zodpovednosť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Redakcia nezodpovedá za obsah diskusných príspevkov. Komentáre alebo ich časti nebudú zverejnené najmä v prípade, ak nie sú zamerané k téme článku, obsahujú vulgarizmy, rasistické výrazy alebo sú osobným útokom na autorov redakčných príspevkov a iných diskutujúcich a tiež v prípade, ak budú odkazovať na iné stránky. Oneskorenie zverejnenia komentára môže nastať, ak nie je k dispozícii ani jeden z editorov portálu, ale tiež z technických príčin. ODKAZY PRE REDAKCIU nebudú zverejňované, píšte ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk, alebo použite odkazy pre redakciu.Chcete niečo k téme článku napísať?
Komentárov: 5 k príspevku “Prvý z tých druhých”









Práve som došiel domov (piatok neskoro večer) a ešte predtým ma potešila SMSka – bol som práve v Prešove, keď došla a nedá mi nepotešiť sa spolu s vami – hádam tým neporuším listové tajomstvo .-)
“Milý Belo, aj mne bolo s vami všetkými fajn, to zákutie v Rožňave má dušu – len ho neopravovať
U mňa si kedykoľvek vítaný. Inforoznava.sk si pozriem zajtra. Erik”
Utorkový večer nebol len o literatúre, aspoň pre mňa nie a myslím, že ak sa nám bude dariť na tejto úrovni stretávať, bude to mať oveľa hlbší a podstatnejší zmysel, než len recitácia veršov, či samotné čítanie z kníh – ono práve o to v tých dielach aj ide .-)
[Reagovať]
Myslim, ze Palo presne vystihol pocity vsetkych, ktori tam sedeli – vsetkych nas… bolo to ocistovanie duse. Nachadzanie novej nadeje.
[Reagovať]
Palo, ja som vedel, ze nemam nic pisat…. diky moc. ostane to tu zarchivovane a to je dobre
[Reagovať]
fuha, fajne si to napisal :-p
[Reagovať]
Daniel, ak si pozries Palove clanky, vsetky su take “fajne”
.
[Reagovať]